CLUMSYSUTRA || Luke Hemmings [SLOVAK]

step 9. - wedding

"Budeš v pohode," podvihla som jeden kútik úst dohora len, aby som mu dodala trošku odvahy. Stál predo mnou celý vyklepaný so spotenými rukami, kým pokračoval v deravení jeho spodnej pery. Takýto hádam nebol ani pred vlastnými školskými vystúpeniami. Prstami som mu na pleciach ponaprávala čiernu látku saka, prebehla vlasmi a na líce mu vtisla drobný bozk. "Nie je to tak, že sa ideš ženiť ty. Tak úsmev," ruky som nechala položené na jeho mohutných ramenách, keď som si čelo oprela o jeho. Jasne som mohla vidieť malé záblesky emócii v jeho modrých studničkách. Roztrasenými dlaňami si ma pritisol k hrudi zatiaľ, čo sa mu spomedzi pier prepchal ťažký povzdych. 

"Mám len pocit, že sa strápnim. Nikdy som nebol taká dôležitá osoba na svadbe ako dnes," pobozkal ma na make-upom zakryté čelo. Vzhliadla som k nemu so širokým úsmev, kým som mu tvár opäť schmatla do dlaní. Očami som sa zapichla do farby oceánu v momente, keď sa po chodbe rozniesol rázny hlas Liz.

"Budeš v poriadku, áno? Stačí, ak tam budeš podporovať Bena, aby nakoniec neotočil svoje výsledné áno."

"Bozk pre šťastie?" nevinne zaklipkal mihalnicami s omnoho vyrovnanejším úškrnom.  Napriek otrávenému pretočeniu očami som sa sklonila k jeho ružovým perám a zanechala na nich neviditeľný odtlačok. Po jeho krátkom víťaznom tančeku sa výraz mojej tváre zmenil.

"A teraz padaj. Ešte stále niesom oblečená a ty by si už dávno mal vedieť celú svoju úlohu naspamäť," ďobla som ho ukazovákom medzi prsia, kým som ho vytláčala von z miestnosti. Okrem mňa tu bolo totižto pár jeho sesterníc s ich mamami, ktoré by sa tiež radi v pokoji prevliekli bez prítomnosti chlapa. Neboli mi cudzie s každou jednou som mala dobrý vzťah vzhľadom na to, že ma považovali ako rodinnú priateľku, takže som nebola vystrašená bez Lukea v spoločnosti iných príslušníkov jeho rozrastenej rodiny. 

"Luke!?" ozval sa z chodby, nie veľmi nadšený, Jackov hlas. Nadvihla som obočie jasne dávajúc najavo, čo si o tom celom myslím. 

"Na ceste!" zakričal predtým, než sa ku mne nahol pre posledný bozk. S chichotom som pery pritlačila o tie jeho, no nevydržalo nám to dlho. Ako na zavolanie do izby vletel zmätený Andrew. Akonáhle nás s Lukeom uvidel, prekrížil si ruky na hrudi a významne potriasol hlavou. 

"O tom sa porozprávame neskôr," prehlásil hlbokým hlasom. Zahanbenú tvár som si vnorila do Lucasovho krku a počkala tak dovtedy, kým Andrewove kroky neutíchli úplne. 

"Toto bolo trápne," vypískla som. Nielenže nás načapal aj Jack, už i jeho otec a tým k nám priviedol pozornosť i všetkých ostatných ľudí medzi týmito štyrmi stenami. Nervózne som si zahryzla do spodnej pery skôr, než som zoskočila zo stoličky, na ktorej som stála poslednú polhodinu. Viete, nie je to také jednoduché mať za najlepšieho kamaráta Eiffelovu vežu, pretože máte každú chvíľu pocit, že objímate jeho prirodzenie. Nie som zase až tak malá, ale pri Lucasovej výške to je diskutabilné. 

"Ale prosím ťa. Boli už aj horšie veci," ukazovákom sa zachytil o moju bradu, čím ju prinútil k zdvihnutiu. Posledný krát sa napuchnutými perami optrel o moje predtým, ako natrvalo opustil prezliekareň pre dámy v dome Hemmingsových. Avšak, len čo zavrel dvere sa na mňa stočilo niekoľko nepríjemných pohľadov. Niekoľko minút zotrvávali, no potom sa to spustilo ako lavína. 

Ako sa bozkáva? Kedy? Prečo? Ako ste to stihli? Ste spolu zlatí. Nechcete si vymeniť tie obrady? Spali ste už spolu? Takže ťa máme vítať do rodiny? Môžem byť krstná vašim deťom? 

S hlasným zamrnčaním som do rúk vzala šaty a prevliekla si ich cez hlavu. Toto bude ešte dlhé čakanie. 

-