"Si si stopercentne istý, že to zvládneš?" obzrela som sa v zrkadle ponad rameno na Lucasa. Ležal na posteli podopretý lakťami, kým ma sledoval, ako na seba cápem tonu špiráli.
"Nebude to až také hrozné," pretočil očami, "choď von a uži si svoj večer." Usmial sa na mňa milo predtým, než vstal z vyhriateho miesta a paže obmotal okolo môjho pásu. Statočne som ignorovala jeho ťah, pokiaľ nezačal rukou vyhŕňať bavlnený sveter na mojom tele.
"Čo sme si o tom povedali?" otočila som sa na neho rýchlosťou svetla šibrinkujúc mu maskarou pred tvárou.
"Bolo to len raz a už nikdy viac sa to nestane," sklonil hlavu k zemi. Jeez, ako som ja nenávidela, keď to spravil. Vždy som sa začala cítiť zle za neho. A on to dobre vedel.
"Luke, hej," zaštuplovala som nebezpečný predmet v mojich rukách a položila ho na toaletný stolík pri zkadle. Oboma dlaňami som schmatla jeho tvár, kým som sklonila tvár, aby som mu videla do očí. Len čo som dosiahla level jeho pohľadu zbadala som ten potmehúcky úškrn.
"Vedel som, že to spravíš," zasmial sa potichu dvíhajúc hlavu rovno. V okamihu, ako som otvárala ústa, aby som mu položila jednu z najstupidnejších otázok v histórii stupidity, pritisol si ma k sebe najtuhšie ako mohol a medzi zuby vzal moju spodnú peru. Jemne do nej zahryzol tesne predtým, než ju potiahol k sebe. Telom mi obsypalo tiché mraučenie všade pod kožou. Nevedela som zabrániť rukám pohybu do jeho strapatých vlasov. Silne som zaťahala za konce, na čo reagoval pozitívnejšie než som čakala.
"Budem neskoro," zamumlala som neopúšťajúc teplo jeho pier. Prstami sa prebojoval pod sveter, kde zosilnil stisk na mojich bokoch. Určite tam od neho budem mať malé fialovomodré modrinky.
"Tak prečo nejdeš?" šepol oblapujúc perami tie moje. Ak mám pravdu povedať, odkedy sme spolu spali sa naše priateľstvo rúti dolu kopcom motorovým pohonom. Nevieme vydržať v jednej miestnosti bez toho, aby sme sa aspoň neobtierali nejakou časťou tela. Či už to boli prepletené malíčky za našimi chrbátmi alebo dotýkajúce sa stehná pod stolom, vždy sme museli pociťovať teplo toho druhého. Čím ďalej som nad tým rozmýšľala, tým ďalej som sa uvádzala do hlbšej jamy otázok.
Poslednýkrát sa naše pery spojili v momente, keď sa domom rozľahlo zvonenie zvončeka. KONEČNE PRVÝ ČLOVEK, ČO HO ZAREGISTROVAL A NEVTRHOL DNU HNEĎ. Okamžite som sa otočila k zrkadlu napraviť si vlasy, kým som sa obzrela v odraze celá.
"Ako vyzerám?" otočila som sa k Lucasovi, ktorý sa ani nepokúšal ísť dole a privítať našu návštevu.
"Vážne to chceš vedieť? Lebo ak to vyslovím nahlas, tak zabudni na to, že sa niekam dostaneš z tejto izby." Po jeho slovách som len s chichotom pretočila očami. Zbehla som rýchlo po schodoch k dverám (chudáci ľudia, pred nimi museli mrznúť) a so širokým úsmevom ich otvorila.
"Ahoj Penny," malé päťročné dievčatko skočilo do môjho náručia zatiaľ, čo som sa jednou rukou objala s matkou dieťaťa. "Rada ťa vidím Sandra. Si každým rokom krajšia a krajšia," uznala som, na čo sa len potichu zasmiala.
"Ďakujem Brooke za postráženie malej. Budem tu zajtra ráno okolo 9, ak to nieje problém. Oh, ahoj Luke," zamávala do chodby za mnou. Pocítila som teplú dlaň kĺžucu krúživým pohybom na pravej strane môjho zadku, no nemohla som s tým nič spraviť. Prudko som sa nadýchla, kým som začala zatvárať dvere. Potrebovala som sa dostať hlavne preč z dohľadu vlastnej sestry. Luke úlistne pokračoval v masírovaní aj napriek tomu, že sa začal rozprávať iba s päťročným dieťaťom.
"Samozrejmá vec. Užite si to tam," venovala som jej ešte jeden veľký úsmev skôr, ako som zacapla dvere. Pustila som Penny zo svojho zovretia, ktorá okamžite preskočila k Lucasovi. Vedela som, že moja neter má naňho malý crush už od jej troch rokov. Hocikde sa zjavil, chodila iba za ním. Na ostatných ľudí sa zvysoka vykašľala.