Trinásť ľalií✔️

12. Kapitola Spolu

James sa prebudil uprostred noci a všimol si, že Lillyina strana postele je prázdna. Pomyslel si, že išla na WC a rozhodol sa, že sa pôjde napiť keď sa už prebudil. A tak vstal z postele a zamieril do kuchyne.

Keď prechádzal cez obývačku zastavilo sa mu srdce a nepotreboval nijaké vysvetlenie. Uvidel tam Lilly spiacu na sedačke. Vtedy to všetko pochopil.

Rozhodol sa, že sa napiť nepôjde a namiesto toho vošiel späť do spálne.

***

Ako každé ráno zazvonil Lilly budík a ona chcela zamieriť do spálne, ale vtom si povšimla kreslo vedľa sedačky v ktorom sedel James.

„Dobré ránko kráska," šepol a jemne sa na ňu usmial. Lilly sa zastavilo srdce. Prečo je tu? No potom zostala až mrazivo pokojná. James bol nachystaný do práce. A to mohlo znamenať len jedno. Zistil čo robí noc čo noc. Chcela ísť niečo povedať, no James jej priložil na pery prst a šepol: „Ja to chápem. Porozprávame sa, keď sa vrátim z práce. Prosím ak nemusíš, tak dnes do práce nechoď. Ale ak hej, tak choď a potom sa porozprávame." Potom sa k nej sklonil a jemne ju pobozkal na pery. Lilly nevedela prečo to spravil, ale po prvýkrát pocítila, že neskamenela ako stĺp a keby môže, tak mu ten bozk aj opätuje. No kým sa stihla spamätať, James sa odtiahol a odišiel do práce. A tak sa Lilly rozhodla že ona do práce nepôjde a že si ešte pospí.

***

Zobudila sa okolo obeda. Ponaťahovala sa a rovno zamierila do kuchyne, aby niečo uvarila. Vedela, že má oblečenú len nočnú košeľu, no teraz nebol nikto doma. No dobre vedela, že by si ju nechala aj keby je James doma. Dnes bola pevne rozhodnutá povedať Jamesovi ako fungovala celý minulý týždeň, ako týždeň pred tým nespávala, a že by v tom pravdepodobne pokračovala aj tento týždeň, ale že on jej to veľmi uľahčil a po prvýkrát pochopila, že sa ho nemusí báť.

***

„Ahoj," pozdravila ho hneď čo sa vrátil domov. „Navarila som obed."

„Musíme sa porozprávať," vošiel do kuchyne a v očiach mal nevýslovný smútok a aj trochu hnevu.

„Áno?" spýtala sa neisto.

„Ako dlho si chcela spávať na sedačke a každé ráno sa vracať do spálne aby som si myslel, že spíš pri mne?" Išiel hneď na vec a Lilly nevedela či má byť za to vďačná, alebo nie.

„Ja neviem. Je to pre mňa všetko nové a...," stíchla. Uvidela v jeho očiach stopu pochopenia ale aj hnevu.

„Nepovedal som ti snáď miliónkrát, že ak sa ti tu nebude niečo páčiť alebo budeš mať z niečoho strach, že mi to máš povedať a spolu to vyriešime?"

„Povedal," Lilly zahanbene sklopila hlavu.

„Tušil som, že by si mohla mať strach z toho že spíme v jednej posteli, ale naivne som si myslel, že mi o tom povieš a že sa to pokúsime vyriešiť. Spolu!"

„Mrzí ma to," pípla a spravila k nemu váhavý krok. No skôr než stihla urobiť ďalší krok alebo ešte niečo povedať, už stál pred ňou, držal ju za ramená a pozeral jej hlboko do očí.

„Nikdy v živote ti neublížim. Počuješ? Nikdy!" Jeho hlas sa už vracal do normálu a potom si ju pritiahol do náručia.

Dlho tam stáli takto v objatí kým sa James neodtiahol a znovu jej nepozrel do očí.

„Sľúb mi, že ak sa ti nebude niečo páčiť, okamžite mi to povieš a spolu to vyriešime. Prosím." Pri poslednom slove sa mu zlomil hlas a oprel si čelo o to jej.

„Sľubujem," šepla Lilly a zovrela ho pevnejšie. James si očividne až teraz všimol čo má na sebe, pretože jej zaryl prsty do nočnej košieľky na páse a pošepol: „Ľúbim ťa. Viem že to čo mi môžeš dať má svoje hranice a že ma možno neľúbiš, no ja ťa ľúbim celým svojím srdcom."

„Nie," prerušila ho s úsmevom. „Aj ja ťa ľúbim. To čo ti môžem dať, nemá žiadne hranice. Tiež ťa ľúbim celým svojím srdcom. Sľubujem, že sa už nikdy nebudem pred tebou uzatvárať a že sa s tebou budem o všetkom rozprávať."

James sa na ňu so všetkou láskou usmial a konečne ju pobozkal. Bol to nežný, ľahučký bozk. Nechal na ňu, v čo sa premení. Možno by toto rozhodnutie aj urobila a pomilovala by sa s ním tu a teraz, no zrazu si spomenula, že ešte niečo dovárala a ako na zavolanie polievka, ktorú dala zovrieť celá vykypela.

„Hups," povedala Lilly a opätovala mu bozk. „Možno niekedy inokedy," šepla mu.

„Prečo?" spýtal sa a hľadel jej za rameno.

„Pretože som práve ušpinila polovicu tvojej kuchyne od polievky," odvetila mu zo smiechom a vymanila sa mu z náručia.

„Našej kuchyne," opravil ju s úsmevom.