7. Kapitola Koniec jednej lásky

29 3 0
                                    

Alethea sa ocitla pred domom svojej najlepšej priateľky. Chcela tam zájsť ešte pred tým, než si pôjde po svoju dcéru ku svojim rodičom a nevymyslí, čo ďalej.

Vošla do domu a vzápätí vykríkla. Ležal tam James a oči mal prázdne, také prázdne. Oči sa jej zaliali slzami. Rýchlo zažmurkala a prešla okolo Jamesa na poschodie.

Keď vyšla na poschodie, všimla si otvorené dvere na izbe. Vošla dnu a už nedokázala potlačiť slzy.

Na zemi pri postieľke ležala mŕtva Lily. Ruky mala roztiahnuté, akoby pred tým stála pred postieľkou s roztiahnutými rukami brániac svoje dieťa. Alethea si pri nej sadla na zem a vzala Lily do náručia. Pri tom veľmi plakala a celá sa triasla.

V tom si všimla, že je postieľka už prázdna. Vedela že Harry prežil, no aj tak ju to všetko veľmi bolelo.

Napokon si utrela slzy, vzala Lilyno telo a pobrala sa von z domu. Cestou vzala aj telo mŕtveho Jamesa, a potom vyšla z domu.

Vedela, že im musí urobiť pohreb.

A tak sa premiestnila pred brány Rokfortu. Veď Hope ešte chvíľku počká. Len dúfala, že pokojne spinká.

***

Sirius bol v čase, keď bola Alethea druhýkrát na Rokforte zatvorený v Azkabane. Premýšľal, čo bude teraz z jeho ženou a dcérkou. On síce vedel že je nevinný, ale celý čarodejnícky svet si myslel opak. Veril, snažil sa dúfať v to, že ona verí v jeho nevinu. No okolo bolo priveľa temnoty a beznádeje na to, aby mohol veriť v niečo dobré a pekné.

***

Alethea sa spýtala profesorov či jej pomôžu s pohrebom a tí ochotne súhlasili. Potom sa dohodla s riaditeľom, že môže ostať pár rokov na Rokforte aj s Hope.

Keď sa ho však spýtala či verí v to, že je Sirius nevinný, zasa nedostala žiadnu odpoveď. Mierne ju to štvalo no napokon si uvedomila, že keď jej to Dumbledore bude chcieť povedať, tak to urobí.

Teraz bola na ceste ku svojim rodičom pre svoju maličkú dcérku.

„Ahoj mama," pobozkala ju na líce. „Kde je Hope?"

„Tu," jej mama sa usmiala a podala Alethey dcérku do náručia. Alethea si ju privinula bližšie k srdcu.

„Už odchádzate?" spýtal sa jej otec.

„Áno ocko," smutne sa naňho usmiala. „Budeme bývať pár rokov na Rokforte. A potom sa s ňou presťahujem tam, kde som bývala so Siriusom. Tam, kde sme bývali toľko šťastní."

Pobozkala oboch rodičov na líce a aj s malou sa odmiestnila do Rokvillu. Chcela sa ešte prejsť. Nechcela plakať pri malej, a tak sa snažila potlačiť slzy. Dúfala, že sa Sirius nejako zachráni.

Nakoniec prišla v poriadku do Rokfortu a aj do svojich komnát. Uložila malú spinkať a potom si sadla do obývačky a poddala sa spomienkam a slzám.

~*~

Kapitolu venujem Evgee_
Mala byť skôr, ale nič som nestíhala.

Trinásť ľalií✔️Where stories live. Discover now