Trinásť ľalií✔️

8. Kapitola Nie je dôvod aby si...

Opierala sa o stenu a sledovala chodbu. Prechádzalo po nej mnoho študentov, ale ona hľadala len jednu študentku. Zrazu ju uvidela v zástupe ľudí. Odstrčila sa od steny a zamierila k nej.

„Hej. Môžeš?" spýtala sa a ani nečakala na odpoveď. Vzala ju za ruku a odtiahla ju do vedľajšej chodby.

„Čo potrebuješ?" opýtala sa a zdvihla obočie.

„Nevieš kde je Lily?" pýtala sa a v očiach sa jej zjavila úpenlivá prosba.

„Nie. Prečo?"

„Do riti!" zanadávala a bez obzretia vybehla z triedy. Utekala stále rovno, ani sama nevedela kam presne uteká. Snažila sa nájsť Lily, ale nedarilo sa jej. Napokon sa dostala na školský dvor. Bola už zima a na schodoch bol ľad. Jenny si to všimla prineskoro, a tak si stihla zakryť len hlavu.

Tvrdo dopadla pod schody.

„Au, au, au!" sykla pomedzi stisnuté zuby. Pomaly otvorila oči a posadila sa.

„Si v poriadku?" Začula chlapčenský hlas a potom si všimla tvár Siriusa Blacka.

„Ale áno," odvetila mu a opatrne sa usmiala.

„Určite?" uisťoval sa a podával jej ruku. „Poď, pomôžem ti."

„Netreba," odmietla a pomaly sa postavila.

„Tak dobre," povedal a tváril sa sklamane. „Tak ja pôjdem..."

Sirius vykročil preč. No v tom Jenny niečo napadlo, a tak naňho zavolala: „Sirius prosím počkaj." Sirius zastal a pozrel sa späť na ňu. „Nevieš kde je James?" spýtala sa.

„Na metlobalovom štadióne," odpovedal a pobral sa späť do hradu.

Jenny sa naňho usmiala a vybehla na štadión. „Jenny počkaj," zakričal za ňou Sirius. „Naozaj si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

„Áno," zavolala a zamávala mu cez rameno. Potom sa znovu rozbehla.

„James," kričala naňho už z diaľky.

„Čo sa deje?" pýtal sa a pristál pred ňou.

„Nevieš kde je Lily?" pýtala sa a trhla hornou polovicou tela vzad.

„V pohode?" pýtal sa James a chcel ju zachytiť.

„Nie!" skríkla. Musela spustiť ruky dozadu a urobiť mostík.

„Jenn...?" James zdvihol obočie. „Čo to stváraš?"

„Zachraňujem si život!" odvrkla a mračila sa naňho. „Tak vieš kde je Lily alebo nie?"

James už-už otváral ústa, ale Lily ho predbehla. „Ja som tu," povedala a pomohla jej postaviť sa. „Čo si potrebovala?"

„Hľadala som ťa. Ani Kailey nevedela kde si. Hľadala ťa profesorka McGonagallová," odvetila Jenny.

„Tak dobre. Pôjdem za ňou. Ideš so mnou?" pýtala sa Lily.

„Nie. Pôjdem sa ešte poprechádzať. Prepáč," odvetila jej.

„To je v poriadku," Lily prikývla a upokojujúco sa na ňu usmiala.

Jenny ju radostne objala a rozbehla sa k lesu. „Poprechádzať? Vážne?" volala za ňou Lily.

„Áno. Poprechádzať," zakričala jej dozadu so smiechom.

Červené vlasy za ňou viali a oči jej iskrili nefalšovanou radosťou. Stále bežala vpred a usmievala sa.

Po chvíli ju začalo pichať v boku, a tak sa rozhodla že sa vráti do hradu. Pomaly spomalila a pocítila, že sa jej zatočila hlava. To nebolo dobré znamenie. Rýchlo sa otočila a zhlboka sa nadýchla. Potom vyrazila vpred.

Stále sa jej točila hlava, ale nemohla zastať. Vedela, že sa hneď musí dostať do hradu. Keď bude vo vnútri, bude jej už jedno, čo s ňou bude. Hlavne že bude niekde, kde by sa k nej mohli dostať nejakí ľudia.

Konečne. Ešte nikdy nebola taká šťastná, že vidí Rokfort. Opatrne spomalila krok. Dúfala, že sa jej podarí dostať sa aspoň do nejakej triedy. Avšak neuspela. Pomaly sa vydýchavala a zvažovala do ktorej triedy by mohla ísť, keď vtom sa jej zatočila hlava ako ešte nikdy a Jenny odpadla na dlážku vo vstupnej hale.

...

„Bude v poriadku?" pýtal sa Sirius madam Pomfreyovej.

„Áno. Neviete čo sa jej presne stalo?" pýtala sa sestrička.

„Bola behať a predtým robila asi gymnastiku," povedala Lily.

„Nemáš pravdu Evansová," zavrátil ju Sirius. „Jenny hľadala tuto Evansovú a keď za ňou utekala, šmykla sa na zľadovatených schodoch. Pýtal som sa jej že či je v poriadku, ale ona mi povedala že hej. Potom som ju videl bežať na metlobalový štadión. A potom už neviem," dokončil Sirius.

„Jenny prišla na štadión a tam musela spraviť mostík, aby sa vyhla našej zrážke," povedal James. „A potom tam už prišla Lily."

„A potom sa Jenn rozhodla, že si ešte zabehá," doplnila Lily rozprávanie oboch chlapcov.

„Možno preťaženie a šok," hádal James.

„Mohlo by to byť," povedala madam Pomfreyová.

„A bude v poriadku?" pýtala sa Lily.

„Budem," zachrčala Jenny.

„Odkedy si hore?" Sirius sa k nej okamžite otočil.

„Asi desať sekúnd," odvetila mu a pokúsila sa o úsmev. „Pomôžeš mi posadiť sa?" poprosila.

„To v žiadnom prípade!" zasiahla madam Pomfreyová. „Musíte oddychovať."

„Nemôžem," odmietla Jenny. „Sľúbila som madam Pinceovej, že jej dnes pomôžem v knižnici."

„Tak budeš musieť sľub porušiť," vyhlásil Sirius zreteľne.

Jenny sa naňho zamračila.

„A to už prečo?"

„Pretože ťa nikam nepustím," odpovedal.

Lily, James a dokonca i madam Pomfreyová ich zmätene pozorovali.

„Black, vieš mi vysvetliť jednu vec? Prečo sa dočerta správaš ako keby sme spolu chodili?"

„Pretože sa o teba bojím!" skríkol Sirius.

„Nie je dôvod aby si..." začala, „ale vieš čo, nič. Vypadni! Choď preč!"

Pozn. Autorky

Ahojte. Táto kapitola mala pôvodne vyjsť 24.12., ale nevyšlo mi to.
🤣
Ale z tejto kapitoly som aj ja sama zmätená.
😕

Phoenix
❤️‍🔥💫