Alethea zastala pred bránou Rokfortu. Vedela že ak pôjde sem, nájde odpovede. Teda aspoň v to dúfala. Už dlhšie sa nevedela spojiť so svojím manželom a bála sa oňho.
Rýchlym krokom zamierila do hradu a vydala sa priamo do riaditeľne.
Našťastie nemusela hádať heslo, pretože sa kamenná príšera otvorila v momente, keď sa pred ňou zastavila a vyšla odtiaľ profesorka McGonagallová.
„Dobrý deň, profesorka," pozdravila sa Alethea slušne.
„Dobrý deň, pani Blacková. Veľmi ma to mrzí," povedala jej profesorka McGonagallová.
„Ako to myslíte?" Alethea nevedela o čom profesorka hovorí, no začala mať nepríjemný pocit.
„Ach, Vy to ešte neviete. Ospravedlňujem sa. Albus, teda profesor Dumbledore Vás očakáva vo svojej pracovni."
Profesorka sa usmiala no zdalo sa, že je ten úsmev silený. Pri odchode ju potľapkala po pleci.
Alethey sa to už prestávalo páčiť, a tak zamierila po schodoch hore do pracovne Albusa Dumbledora.
Keď prišla hore dvere boli otvorené, akoby na ňu riaditeľ čakal.
„Dobrý deň, pán profesor," pozdravila a zatvorila za sebou dvere.
Riaditeľ jej stál chrbtom a hľadel von oknom. Alethea pokrčila ramenami a sadla si na stoličku pred jeho stolom. Vedela, že keď sa bude chcieť profesor Dumbledore otočiť, tak sa otočí.
Nečakala dlho.
Keď sa otočil, Aletheu prekvapilo že v jeho očiach videla slzy.
„Čo sa stalo?" spýtala sa a cítila sa veľmi zvláštne. Akoby sa tým, že tento veľký človek ktorý teraz pred ňou stál so slzami v očiach sa stalo niečo veľmi strašné a teraz si to aj ona uvedomila.
„Čo sa stalo?" zopakovala a postavila sa zo stoličky. „Neviem čo je s mojím manželom. Neviem čo je s mojou najlepšou kamarátkou, pretože sa mi dlho neozvala. Neviem, čo je s Jamesom ani s ich synom. A Vy si tu len tak stojíte a nechcete mi nič povedať!"
Až teraz si uvedomila čo všetko povedala. No svoje slová už nemohla vziať späť.
„Pani Blacková, dovoľte mi aby som Vám to všetko vysvetlil." Riaditeľ sa neusmieval. Ešte vždy mal v očiach slzy, ale tváril sa pokojne a aj jeho hlas znel pokojne.
„Vašu priateľku a jej manžela včera zavraždil Lord Voldemort."
Alethea sa posadila naspäť na stoličku a začala zúfalo plakať.
„Ich syn prežil," dodal riaditeľ, akoby to malo zmierniť jej bolesť.
„A môj manžel? Viete niečo o ňom?"
„Siriusa chytili. Zradil Potterovcov a predal ich Voldemortovi," odpovedal jej riaditeľ.
„Nie!" zúfalo vykríkla. „On nebol strážcom tajomstva Lily a Jamesa. On to nebol! Ja viem, že by ich nikdy nezradil! Bol ich priateľ!" Alethea zúfalo plakala a pri tom kričala.
Po pár minútach prestala plakať. A potom sa rozhodla.
„Vy veríte tomu, že ich zradil?" spýtala sa riaditeľa.
„Nie je dôležité čomu verím. A okrem toho," dodal ešte riaditeľ, „dôkazy sú proti nemu."
„Dobre," Alethea len prikývla.
Postavila sa zo stoličky a prešla ku dverám.
„Pán profesor, môžem Vás o niečo požiadať?" spýtala sa, keď stála skoro pri dverách.
„Ale iste," riaditeľ sa na ňu usmial.
„Mohli by ste vymazať všetky záznamy o mojom mene?"
„A ktoré meno máš na mysli, drahá Alethea Kailani Blacková?" láskavo sa jej spýtal Dumbledore, akoby už vopred tušil odpoveď.
Alethea netušila ako je to možné, pretože ani ona sama to nevedela.
Chvíľu premýšľala, a potom jej hlavou preletela jedna spomienka.
***
Boli v Chrabromilskej klubovni. Alethea sedela Siriusovi na kolenách.
Odrazu sa ho spýtala: „Sirius?"
„Áno, láska?" spýtal sa a pohladil ju po vlasoch.
„Ktoré moje meno sa ti páči viac? Alethea alebo Kailani?"
„A tebe?" odpovedal jej otázkou.
„Ja popravde ani neviem. Alethea sa mi páči, pretože znamená pravda. No Kailani sa mi páči preto, že znamená more a oblohu, ktorú ja veľmi milujem. Ale naozaj si neviem vybrať. A tebe sa ktoré páči?" odpovedala a pri tom znova zopakovala svoju otázku.
„Mne sa páčia obidve pre tie isté dôvody ako tebe. No predsa som si viac obľúbil meno Kailani." Sirius sa usmial a začal sa jej hrať s vlasmi.
***
Alethea sa vrátila opäť do prítomnosti.
„Mohli by ste mi zo všetkých záznamov okrem svadobnej listiny vymazať meno Kailani?" spýtala sa a dúfala, že to bude možné.
„Áno, môžem. A na svadobnej listine ti mám vymazať meno Alethea?"
„Áno," prikývla. „Ďakujem veľmi pekne, pán riaditeľ. Za všetko."
S tými slovami sa otočila a odišla z riaditeľne a aj z celého hradu.
Pozn. autorky:
Tak, keďže je 31.10. tak tu máme Harry Potter fanfikciu a ešte aj celkom tematickú. :/
Pokračovanie mini príbehu už čoskoro.Phoenix🔥🕯
ESTÁS LEYENDO
Trinásť ľalií✔️
Historia CortaTrinásť poviedok. Jedna poviedka za mesiac, plus bonus. Trinásť poviedok za rok. Ak hľadáš niečo oddychové, si tu správne. Ponor sa do viacerých svetov. Čo tu nájdeš? Poviedky zo skutočného sveta, poviedky z Fantasy sveta, poviedky z HP sveta, a mno...