So..
Začneme od začiatku príbehu.
V jeden deň som len tak premýšľala,vlastne,už ani neviem prečo,no v hlave sa mi zrodil dej príbehu. (To je u mňa bežné).
Potom som nad tým príbehom došť uvažovala,či ho mám písať alebo nie.
Povedala som si,že ho predsa len napíšem a neľutujem to.
Keby som to vtedy nenapísala,a nedala na wattpad,nemala by som 9K reads.
Vôbec som si neverila zo začiatku,myslela som si,že to aj tak nebude nikto čítať,že s tým prestanem.
No pri 3.časti mi baby napísali úžasné komentáre, vďaka ktorým som neprestala.
Číslo pomerne veľmi rýchlo rástlo,čo ma nesmierne tešilo a teši ma to aj doteraz.
Spomínam si,ako som vám ďakovala k 500+ reads. Vtedy to bolo pre mňa naozaj veľmi veľké číslo.
No teraz?
Je tu naozaj 9K reads a ja tomu nemôžem stále uveriť,ako som to mohla dotiahnuť až sem?! Ku tak veľkému číslu?!
Tento príbeh ma nesmierne bavilo písať,pretože som vedela,že to aspoň niekto číta.
Tisíce pribúdali a pribúdali a ja som bola šťastnejšia a šťastnejšia.
Stále,keď pribudlo o jednu číslicu viac,hrozne som plakala pd šťastia.
Tak to je aj teraz. Som nesmierne šťastná.
Vlastne,nikdy som nepísala príbehy tak,že som si dala presné body,podľa ktorých by som sa riadila v písaní. Pár krát som to skúšala,no vždy pri novej časti ma napadlo niečo nové.
-odbieham od témy,lol.-
Štrašne moc sa vám chcem všetkým poďakovať za to,že ste tento príbeh čítali,dávali vote alebo komentár.
Bez Vás by som s týmto príbehom sekla.
Vážne Vám všetkým ďakujem.
Dotiahli sme to až sem.
Možno,ak by ste chceli,napísala by som epilog alebo niečo v tom zmysle.
Do komentáru vás prosím napíšte,či by ste niečo také chceli.
Ďakujem vám za všetko.
SueHemmo.♥
