Takže.. Možno viac vecí... Za1. vôbec neverím, že tento pírbeh má 1,2K prečítaní...akože.. to fakt?:O ♥ WoW proste.. chcem sa vám strašne mocinky moc poďakovať.. Za všetko(: ♥ že to tu vôbec čítate, že (teda aspoň dúfam) sa vám to páči a podobne.. Najväčšie moje ĎAKUJEM patrí Kike.. Kika, ak toto čítaš tak sa ti chcem fakt za všetko veľmi poďakovať♥ Za to, že si tento príbeh poslala babám ktorým tak isto strašne ďakujem♥ ešte raz.. ďakujem♥♥
Sue♥
Zobudilo ma až nejaké búchanie na dvere. Vstala som a otvorila dvere. V nich stál vystrašený Mikey. Nečudujem sa.. Prídem domov, ani sa nepozdravím, vyparím sa do izby a nikto o mne nič nevie. Ihneď ma objal a ja som chcela znovu plakať, no moje slzné kanáliky boli už asi suché. Obímal ma tak strašne silno aj ja jeho. Nechcela som ho už nikdy pustiť. Odtiahol sa a na jeho tričku bol čierny fľak od špirály. Začal mi hladiť vlasy a utešovať ma. Márne. Potom zatvoril dvere a sadol si na posteľ.
"Čo sa stalo?" spýtal sa a chytil ma pekne za ruku.
"J-ja.. O-on.." nevedela som sa vykoktať, pretože som stále myslela na to v parku. Z dola bolo počuť buchnúť vchodové dvere.
"Mikey ja.. Nerieš to.. Prosím.." zašepkala som prosebne, skoro tak, ako by to mal počuť len on a sklonila hlavu. Skrčil obočie a povedal:"Budem to riešiť! Nikto si nikdy nebude robiť z mojej malej sestry bábiku. Koho zabijem?!" následne začal metať rukami do vzduchu. Stále som nemala hlas. Mám mu to povedať?..Nemám?.. Z hlboka som sa nadýchla a zaše zašepkala: "Tvoj najlepší kamarát.. Ten, ktorého beznádejne milujem, no jeho to nejako nezaujíma."
"Luke?!" spýtal sa s nervami v hlase. Potichu som prikývla.
"Ja tomu debilovi snáď rozkopem xicht.." zoťal ruky s päste a postavil sa. Otváral dvere a ja som povedala: "Mikey.. Prosím.. Nič mu nerob.. Nemá to aj tak cenu.." Otočil sa a sadol si naspäť na posteľ. ľahla som si na vankúš a vzdychla si. Pomaly ma prikryl a dal mi jemnú pusu na čelo. Zatvorila som oči a zaspávala.
*Mikeov Pohľad*
Ja snáď Lukeovy rozkopem xsicht. Mojej malej Sue nebude nikdy ubližovať. A on už určite nie. Zišiel som po schodoch dole a na sedačke sedel Luke. Bol skrčený v kĺbku. Nadýchol som sa a padol si k nemu. Pozrel na mňa. Mal celé opuchnuté a červené oči. Chvíľu sme tam len tak bez slova sedeli, no potom zašepkal:"Zabi ma.. Prosím.."
"S radosťou, no najprv ti rozkopem xsicht." povedal som.
"Som strašný idiot. Myslel som si, že keď bola v tom parku.. S Calom.. Bol som zmetený. Kde je?" začal sa mu triasť hlas.
"Hore. Spí. Ty si neuvedomuješ to, čo si jej spôsobil?! Zničil si ju!Ona ťa miluje. Neuvedomuješ si to?!" dohováral som mu.
"Mrzí ma to." zašepkal späť a zodvihol sa zo sedačky.
"Idem si hore ľahnúť..Dobrú noc." ani sa neotočil, vykročil ku schodisku a šiel na poschodie. Zívol som si aj ja a taktiež išiel radšej spať.Ráno som sa zobudil a ihneď šil za Sue. Pomaly som otvoril dvere a uvidel ju. Ešte spala. Pousmiala som sa a zišiel po schodoch dole. V kuchyni sedel Cal so Sarah. "Dobré ráno." pozdravil som ich. "Aj tebe." povedali jednohlasne.
*Môj pohľad*
Otvorila som pomaly oči. Šla som do kúpeľne kde som sa pokúšala zmyť si z tváre rozmazanú špirálu.Zrazu do kúpeľne niekto vošiel...
