Izolácia (Prebieha oprava)

Sám

Hermiona si nemohla spomenúť, že sa niekedy cítila tak teplo a spokojne.

Vydala lenivé hučanie, keď ju rytmické pády mužského hrudníka ukolísali späť do toho nádherného očistca medzi spánkom a realitou. Na nose jej šteklila chutná vôňa mäty a hriešneho Zmijozela, ktorá zažmurkala zvyšky blaženého sna, keď si spomenula, kde je.

Súdiac podľa ťažkých dychov, ktoré sa pohrávali s jej vlasmi, bol Draco pre svet veľmi neznalý, ale jeho paže sa okolo nej museli počas noci hadiť a nemohla si pomôcť, aby svoje telo trochu viac nezatlačila do jeho. Cítil sa tak dobre, keď ju takto objímal a ona chcela vstrebať čo najviac, kým neprišlo nevyhnutné popieranie a hádky. Zamračená nad touto myšlienkou si uvedomila, že bude asi najlepšie, keď odíde skôr, než sa zobudí, len aby im zachránila rozpaky a ťažkosti.

Nebola si taká istá prečo, ale nedokázala odolať, natiahla krk, aby umiestnila pretrvávajúci bozk proti línii čeľusti, a potom sa opatrne stiahla z jeho držania.

Absencia jeho dotyku spôsobila, že sa cítila zanedbaná a chladná, a ako dodatok stiahla jednu z Dracových prikrývok, aby ho zakryla. S posledným smutným pohľadom sa otočila na odchod, nedbajúc na šedé oči, ktoré sa pomaly otvárali za ňou.

Draco priniesol končeky prstov tam, kde mala predtým pery, a pozeral na jej chrbát, keď ho nechala samého. Náhodný nápad mu ukradol mozog a on sa potichu uvoľnil, len sa mu podarilo chytiť dvere, kým sa za ňou nezavreli. Strčil hlavu cez medzeru a natiahol sluchovú schopnosť, aby úspešne chytil jej heslo.

Lutra, lutra?

Netušil, čo to znamená, ani ho to nezaujímalo; len sa cítil spokojný, že teraz môžu byť veci trochu spravodlivejšie. Ak chcela kedykoľvek vstúpiť do jeho izby, hocikedy sa jej zapáčilo, teraz by mohol urobiť to isté. Povedal si, že to bolo čisto na taktické účely, ale keď opäť zdvihol prsty k svojej čeľusti spásanej Grangerovou, nemohol si pomôcť a čudovať sa, či jeho zvedavé činy nesú temnejšie motívy.

* * *

Po ľahkom obede a výlete do knižnice sa Hermiona vrátila do svojej izby a zistila, že Hedviga klope na jej okno.

Hermiona list prečítala znova a jej úsmev sa rozšíril. Obálka bola určená iba jej, takže Ginny tentoraz nevystopovala. Po týždňoch nič iného ako sklamanie a palivo pre jej neustále rastúci pesimizmus; nakoniec bolo v tme svetlo. Poznámka bola načrtnutá Ronovým známym a nemotorným rukopisom, ale slová boli naprieč pergamenom odvážne a zreteľné.

Našli sme to. Je to zničené.

Hľadáme ostatné.

Chýbaš nám.

R&H

Nebolo pochýb o tom, čo to bolo. Našli medailón. Jej zvedavosť ohľadom detailov bude musieť počkať; vedela, že pre Harryho a Rona je príliš riskantné poskytovať jej príliš veľa informácií. Ale momentálne ju to nezaujímalo, boli o krok bližšie k tomu, aby porazili Voldemorta a ukončili túto vojnu.

Chýbaš nám.

Jej široký úsmev sa pokrčil smutným zamračením, keď na ňu silno narazilo kúzlo viny. Vízie jej nedávnych ... aktivít s Dracom sa valili po jej vedomí a s uvedomila si, že ani raz neuvažovala o tom, ako by jej správanie ovplyvnilo jej priateľstvo s chlapcami, konkrétne s Ronom. Podrobnosti o jej vzťahu s ním boli prinajmenšom komplikované a hádala, že by mala obviňovať oboch z toho, že nikdy o tejto téme neviedli civilizovaný rozhovor.

Aj keď neľutovala stratu panenstva so svojím najlepším priateľom, bolo jej úplne jasné, že to bude všetko, čo ona a Ron kedy budú. Priatelia. Nikdy medzi nimi nebola žiadna vášeň; len drvenie a zvedavosť, ktoré teraz boli pre ňu nasýtené. Veľmi ho milovala, ale chcela tú žiadostivosť, o ktorej toľko počula; to horiace pulzovanie vo vašej duši, kvôli ktorému túžite po dotyku.