Stand alone (Psycho & Horror)

Želanie

      "Tvoje želania sú mojim rozkazom !!"

"Mám len jedno želanie. A to, aby som bola sama na svete ..."

Ľutujem svoje želanie. Ale ono sa odvolať už nedá. Ľutujem že som niekedy niečo také vislovila.

Som blázon !! Chodím po sveta jak taký duch. Nikto na nevidí, nikto ma nepočuje. Toto som naozaj chcela ?? Ja myslím že NIE. Vżdy si najskôr poriadne premysli čo ideš povedať, spraviť...

Jediné čo mi ostáva je najisť človeka ktorý počuje alebo vidí duchov. Ale nieje to žiadny človek čo sa tým zaoberá. Je to nič netušiace dieťa....

Viete ake je to byť sama ?? Áno je to hrozné. Ludia na vás ukazuju a vravia "Aha to je tá čudáčka !!". Smejú sa vám. Nikto sa o vás nezaujmá a strácate aj tých najbližších.

Bála som sa smrti. Rozmýšlala som čo je po smrti. Ostaneme tu, ale nikto nas nebude vidieť ani počúť ?? To asi nie. Na nebo a peklo neverím vôbec, tak čo potom je po smrti. Nemôžte predca len tak prestať existovať, vidieť, počúť a nevnímať. Nemôžte predca prestať rozmýšlať.

A preto som sa bála smrti. Inak by som si nepriala byť sama na svete ale smrť.

Priala som si byť sama na svete lebo som tu aj tak už bola sama. Ale ja som chcela aby ma nikto nevidel, nepočul a nepoznal. Ale teraz to ľutujem ...

Mala som si radšej priať tu smrť. Však sa nenávidím. Všetci ma nenávidia !! Som proste hrozná. Nechapem načo som sa narodila.

...

Raz som si len tak išla po ulici, okolo opustenej budovy. Vždy som rada chodila na opustené miesta a tak som sa tam išla pozreť. Neboli tam žiadný bezdomovci takže to bolo fajn ... Vyšla som až hore na strechu. Dosť ma prekvapilo keď som tam zbadala dievča asi v mojom veku. Stála na okraji budovy a pravdepodobne sa chystala skočiť. Prišlo mi jej ľúto. Kebyže môžem tak sa s ňou porozprávam a pomôžem jej. Určite nechce skončiť ako ja. Ale ona nemože vedieť čo sa s ňou stane keď zomre. Ani ja som to predsa nevedela.

Skúšala som sa s ňou rozprávať, ale ona ma nepočula. Búchala som do ňej, ale ona to necítila.

Zrazu prestala plakať a skočila, ja som ani na chvíľu nezaváhala a skočila som zaňou.

Bol to čudný pohľad.

Jej telo tam ležali na zemi, ale jej duch sa tam nadňou skláňal. Po chvíli si ma všimla. Mala úsmev na tvári, oči jej žiarili radosťou ...

"Ahoj" prihovorila som sa jej.

"Ty ma vidíš ?!"

"Áno, aj ja som mŕtva. Prečo si to spravila ??"

"Myslíš, prečo som skočila ?? Lebo ma nikto nemá rád, všetci mi len nadávajú."

"Určite je veľa ľudí čo ťa majú radi. Ale to už je teraz jedno."

"No a ty si ako zomrela ?? Zabila si sa ??"

"Nie. Želala som si aby som bola sama na svete. Splnilo sa mi to, najprv som bola rada ... ale potom som pochopila že to je hrozné, ale nedalo sa to už vrátiť."

"Aha."

"Inač ako sa voláš ??"

"Jassmine ... Ty ??"

"Teressa. A hľadám chalana menom Nathan Gray, nepoznáš ho náhodou ??"

"Nie, kto to je ??"
"On by nás mal vidieť aj počuť. Musíme ho najisť."
"Tak to máme čo robiť."
"No, poďme !!"

Teressa išla prvá, a Jassmine ju nasledovala. Niekoľko týždňov blúdili po cuzdích mestách, a čakali na nejaké znamenie že idú dobre. Nevzdávali to...

Prešlo len pár týždňov, a Tessa už bola zas sama. Jassie sa zbláznila. Potrebovala veľa pozornosti ale nikto ju nevidel ani nepočul, okrem Tessi. Ale to Jassie nestačilo.

Aj Tessu to štvalo... že sa namá s kým rozprávať, ale ona sa nevzdávala. Vždy chcela vedieť čo je po smrti... tak to aj zistí. Dojde do konca. Žila, zomrela a už len musí najisť pokoj.

...

Myslím že som ho našla. Myslím že som našla Nathana Graya !! Naviem ako, ale cítim že je to on.
"Ahoj"
"Poznám ťa ??"
"Nie. Ale ja teba áno."
"Keď poznáš ty mňa, mal by som poznať aj ja teba. Nie ??"
"Si Nathan Gray."
"Čo odomňa chceš ??"
"Potrebujem tvoju pomoc."
"Neviem ako by som ti mohol ja pomôcť."
"Vidíš ma, aj počuješ."
"Prečo by som ťa nemal vidieť a počúť..." zasmial sa.
"Lebo som mŕtva..."
"Hej, a ja chodím do školy na jednorožcovi."
"Vedela som že mi nebudeš veriť. Tak pozeraj..." Tessa sa rozbehla k okolo idúcemu chalanovi.
"Ahoj, ja som Tessa." postavila sa predňeho. Ale on len cez ňu prešiel.
"Nevieš kde je tu nejaká kaviareň ??" zas k nemu dobehla a postavila sa mu do cesty, ale on cez ňu znova len prešiel.
"Vidíš !?" zakričala na Natea, ktorý sa na ňu pozeral s vyvalenými očami.
"Ako to že ťa vidím keď si mŕtva ??"
"Lebo si Nathan Gray. Hľadám ťa odkedy som zomrela. Už je to viac než rok."
"Čo sa ti stalo ??"
"Želala som si aby som bola sama na svete..."
"Prečo si sis to želala ??"
"Lebo ma to tu už nebavilo. Každý mi len nadával a kritizoval ma."
"A teraz to lutuješ. Chceš vrátiť svoje želanie ale nadá sa to."
"Vidíš !? Vieš toho veľa, ale netušíš o tom. Nevieš odkede to vieš. Aj ja viem o tom aj o tebe všetko ale neviem odkade."
"Ja neviem ako ti mám pomôcť..."
"Ty na to prídeš."
"Áno, prídem na to..." Natea ako prvé napadlo že by ju mohol zabiť, ale potom mu doplo že ona už mŕtva je... či nie ?? Ona si želala aby bola sama na svete nie aby zomrela...
Dá sa ju zabiť ?? Za pokus nič nedáš... skúsim ju zabiť, ak sa mi to podarí budem mať pokoj a ak nie tak serem na ňu. "Dobre, môžeš ostať zatiaľ u mňa."
"Ďakujem."

...u Nate...

"V tejto izbe budeš bývať. Kúpelka je oproti a moja izba je vedľa." Nate ukázal Tesse izbu a odišiel.
Tessa sa poobzerala po izbe, bola to útulná izbička. Pod veľkým oknom bola stará posteľ, oproti zničený toaletný stolík a za dverami malé umývadlo.
Tessa si sadla na posteľ, otočila sa k oknu a pozorovala kvapky dažďu stekajúce poňom.

Nate sedel dole v kuchini a zvažoval svoj plán, ako zabiť Tessu. Počká kým zaspí a potom ju prebodne nožom.
Už sa mu nechce viac čakať, potichu vybral nôž a išiel hore... pootvoril dvere na Tessinej izbe a nakukol dnu, Tessa sedela na posteli a pozerala von oknom, ani si nevšimla že Nate vošiel do jej izby a stojí zaňou. Triasli sa mu ruky... Tessa si všimla jeho odraz v okne. Nebola prekvapená, tvárila sa neutrálne. Pomali sa otočila, v očiach mala pokoj... zato Nate mal oči plné strachu.
"No, zabi ma." šepla Tessa.
"A dá sa to ??"
"Nato si vieš odpovedať aj sám."
"Bojím sa..."
"Bojíš sa že sa ti to podarí."
"Asi hej. Takže sa to dá..."
"Ja neviem. Ale ty hej. A ak si niesi istý tak to skús."
"Nechcem ťa zabiť."
"Tak načo ti je ten nôž ??"
"Neviem." Nate sklonil hlavu a obzeral si nôž. Kútikom oka pozrel na Tessu, tá už zas pozerala von oknom. Naštvalo ho to. Ako môže byť taká kľudná keď ju chce zabiť !?
Zdvihol ruku s nožom a vrazil jej ho do chrbta... Tessa sa otočila tvárou k nemu a potichu vyslovila svoje želanie "Chcem to všetko vrátiť späť".
"Si si istá ??"
"Áno."
"Ako si želáš."
Nate tam len tak stál a pozeral na nich.

Tessa sa vrátila späť. Späť tam kde sa narodila...
"Nie, ja som to nemyslela takto."
"Zas si nevyslovila svoje želanie dosť jasne."