Stand alone (Psycho & Horror)

Halloween

     Dnes je 31.októbra. Takže je Halloween. Milujem Halloween. Každý rok si spravým nejalú super masku a namaľujem sa. Každý rok lepšie a lepšie. Potom v tej maske chodím celý deň. Pozerám horory atď. Večer sa idem prejisť von.

Tento rok som sa namaľovala ako (obrázok v médiach) a obliekla som si čierne leginy, čierne tričko a čierne topánky na vysokóm opetku.
Tento Halloween strávim s mojou naj koškou Katrin (Kate). Ona je tento Halloween zombie. Je piatok ráno a už sme oblečené aj namaľované. Zišli sme dole a tam nás čakali raňajky. Najedli sme sa a chvíľu sme pozerali telku. Potom sme si zobrali skateboardy a išli sme na takú dlhú cestu, kde nechodia skoro žiadne autá.
Prišli sme domov až na obed. Objednali sme si pizzu a najedli sme sa. Neskôr sme išli do mojej izby. Tam sme si púštali pesničky na plné pecky, a tancovali sme. Keď sa zotmelo sme išli von. Zobrali sme zapaľovač a niekoľko sviečok. Keď sme vyšli na ulicu stretli sme tam môjho kedisi dávno naj kamoša. Doteraz some sa spolu vôbec nebavili. Ale teraz ma niečo prinútilo pozdraviť ho. A na moje prekvapenie ma odzdravil, a opýtal sa ma kam ideme. Jasneže som mu povedala že sa ideme prejisť a nie že ideme vyvolávať duchov. Ale nezožral mi to. Začal si ma obzerať a potom sa mi pozrel do očí a vypučil ich. Ja som si povzdichla a povedala mu "No dobre, ideme vyvolávať duchov." on mi už ani neodpovedal a odišiel. Ja som nad tým len mykla plecom a išla tieš.
Prešli sme cez tú dlhú cestu, potom cez lúku a dostali sme sa k takému tunelu z stromov. Na stranách boli stromi a hore sa spájali. Prešli sme cez ten tunel, a na konci sme si sadli na zem. Sviečky sme poukladali do kruhu a zapálili. Začali sme vyvolávať našu zosnulú kamarátku Sisu. Pred rokom a pol ju zrazilo auto, keď sa ráno ponáhľala do školy.
"Vyvolám ducha Sisi Chambugnovej. Sisa ak si tu, tam nám daj nejaké znenie." povedala som. Chvíľu sme boli ticho a čakali. Ale dlho sme čakať ani nemuseli. Zrazu zhasli všetky sviečky, čo je čudné keďže je bezvetrie. A hneď nato sme obidve vyskočili. Bolo to ako keby mi niekto buchol do ramena. Ale tak inak, slapo, tak priateľsky. A tak mi do ramena vždy búchala Sisa.
Kate sa na mňa pozrela a ja som sa usmiala. Obydve sme sa upokojili a posadili. Znovu e zapálili aviečky a začali sme sa pýtať Sisi.
"Aké to je ??" spýtala som sa jej.
"Zabijem vás." hodila som na Kate spýtavý pohľad, ale tá sa nestihla ani nadýchnuť a začala strašná búrka. Atrašne lialo, vietor vúkal alo ešte nikdy a blesky udierali nebezpečne blízko. Počuli sme strašne hlasný Sisin smiech. Bolo to nechutné.
Rýchlo sme sa rozutekali preč. Ja som sa podkíňala na každóm konáriku, a Kate sa mi stratila z dohľadu. Padla som na tvár a predomňou sa zjavila Sisa.
"Kate mala tento raz šťastie. Stihla utiecť, ale nabudúce zomre."
"Nabudúce bude pripravená. Alebo ťa už nebude vyvolávať."
"Už ma ani vyvolávať nemusí." zasmiala sa.

"Tak rozlúč sa zo životom !!"