Stand alone (Psycho & Horror)

Dar

     Raz keď moji rodičia išli na noc za mojou milovanou sesternicou Viki, ostala som sama s bratom doma. Brat je o dva roky starší a mám ho veľmi rada.

Sedeli sme dole v obývačke na sedačke a pozerali sme horory. Vôbec som sa nebála, skôr mi to prišlo všetko smiešne. Zakaždým keď pozerám s bratom horory tak si z toho robíme srandu, a kričíme na tých ľudí čo majú robiť. 

Zrazu som počula nejaké veľmi hlasné buchnutie. Ako keby nešlo z telky, ale z poschodia. Pozrela som sa na Kyla že či to počul tiež, ale on pokojne pozeral film. Tak to sa mi asi len zdalo. 
Nechala som to tak a pozerala som ďalej telku. Až kým som to nepočula zas. Ale tento raz to bolo alo keby, nieko išuel hore po chodbe. Počula som klopkanie topánok. Potom to zrazu bolo na schodoch, a potom pár sekúnd ticho. Zas to začalo a išlo to k nám. Začaka som sa všade obzerať. Keď som bola chrptom k Kylovi, počuka som pri mojom uchu vzdychanie. Vzdychanie sa premenilo na šepot."Pozri sa na svojho milovaného bračeka."
Zo strachom v očiach som sa bleskovo rýchlo otočila k nemu. Ale nič mu nebolo v kľude spal. Otočila som sa späť a niekto ma niečim ovalil po hlave. Potom si už nič nemamätám.

Zobudila som sa na strašnú bolesť hlavi. Posadila som sa a poobzerala som sa okolo seba. Kyle nikde nebol, telka bola vypnutá a všade bola strašná tma.
Začala som si spomínať, horory, klopkanue topánok, dychčanie, šepot a potom len tma.
Rozhodla som sa že sa pôjdem pozreť za Kylom. S menšími problémami som sa postavila z sedačky a pomali som išla ku schodom. Stále som sa okolo seba obzerala. Svetlá som radšej ani nezapínala. Pomalinky som išla hore schodmi, a stále som sa obzerala za seba. Konečne so vyšla tie blbé schody, a išla som do Kylovej izby. Naštastie tam bol. Tak sa mi ulavilo že je v poriadku.
Zas som počula kroky. Smerovali do Kylovej izby, kde práve sme. "Kyle, počuješ to ??" vydesene som sa ho spýtala. " Nie, Čo by som mal počuť ??" nechapavo sa ma spýtal. "Kroky !! Ty to fakt nepočuješ !?"
"Nie."
"Už to prestalo." spokojne som zamrmlala. Ale neprestalo. Nieči začalo strašne vrzgať. Boli to dvere, ktoré sa pomali otvárali. "A toto už počuješ ??"
"Nie. Ale otvorili sa dvere. Asi di ich zle zavrela." už som bola radšej ticho. Dvere už nevrzgali. Pozrela som sa na ne. "Kyle otoč sa, a povedz mi že tam nič není." bola som dosť kľudná na to že som vydela najakú čiernu postavu, ktorá vchádzala do izby. A to preto lebo som nevedela či je to naozaj alebo či sa mi to len zdá, kedže Kyle nič nepočul.
"Sú otvorené dvere a ??"
"Takže sa mi to všetko len zdá." spokojne som odfúkla.
Postavu som stále sledovala. Pomali išla ku Kylovi. Keď už bola skoro pri ňom, sa na mňa pozrela. Prišla ku Kylovi a začala ho škrtiť. On ju nevidel ale škritolo ho to. "Kyle !!" Chcela som ísť za ním, ale ako som sa pohla, som zrazu bola zaviazaná lanom a nemohla som sa pohnuť. Snažila som sa rozviazať sa z toho, a zrazu to lano zmizlo a ja som bola voľna. To dom spravila ja ??
Rýchlo som išla ku Kylovi, snažila som sa chytiť a odsotiť to čudo. Vyzeralo to ako nejaký démon. Ale chitiť sa ho nedalo. Keď som nejako myslov zničila to lano, zničím aj toto. Sústredila som sa iba na to aby som Kylovi nejako pomohla. Podarilo sa mi to. Neviem ako ale toho démona to odhodilo do kúta a náhle sa premenil na hmlu. Hned ako sa Lyle spamätal, postavil sa a prišiel ku mňe. Začal ma strašne obímať.
"Čo to bolo ??"
"Nejaký démon."
"Ako to že ja som ho nevidel ani nepočul a ty hej ??"
"Neviem"
"Ako si to spravila ??"
"Sústredila so sa na to že ti chcem pomôcť."
"Ďakujem" zas ma objal.
"Počula dom ho ako prichádzal, a on otvoril tie dvere." už sme boli potom ticho a išli sme spať. Zaspali sme behom piatich minút.

Ráno som sa zobudila chvíľu pred Kylom. Jeď sa zobudil zas sme začali rozoberať ten včerajšok.
"Kyle vieš ako nám babka Anna, keď sme boli malí rozprávala o svojom vzávnom dare. Že vidí anjelov, duchov a démonov. A že anjelom pomáha najisť človeka ktorého ochraňujú, duchom pomáha dostať medzi anjelov alebo démonov, a bojuje proti démonom svojimi zvláštnimi schopnosťami."
"Áno nikdy som tomu nevetil. Ale ty si sa už odalička rozprávala a hrala s niekym, a nikto t nebol. A potom si už od štyroch chodila k psychiatrovi."                              

"Mám pocit že aj ja mám tie schopnosti."