Stand alone (Psycho & Horror)

Unesená

     Mala som 8 rokov. Chodila som  sama do školy aj zo školy. Raz ma uniesol nejaký chlap. Mohol mať tak okolo 25. Kopala som, kričala, hmýrila sa, sle nič. Obudila som sa až v nejakej malej izbyčke. Bol tu starý madrac na spanie a umývadlo. Nič viac. Vlastne ešte schody. Strašne strmé a tmavé schody. Bála som sa ich. Vezní ma tu už 8 rokov. Áno mám 16. Už som bola aj hore v dome. Ale len sa umyť, najesť a vyspať. Už ma minimálne 3x znásilnil. Ale namala som silu brániť sa. Dávai strašne málo jesť. Som vychusnutá a oslabená.

...

Dnes ma zobral hore, a pichol mi nejakú inekciu. Po pár minútach som sa premenila na nejaké čudo.

Moje telo bolo zohavené a chodila som len po štytoch. Keď som sa premenila hneď som išla dole do tej mojej izbičky.

Zvalila som sa tam na madrac, a hneď zaspala.

Zobudila som sa. Všade bola tma. Nadomňou, podomňou, v pravo aj v lavo. Padala som. Ale kam ?? To už neviem. Stále som len padala. Bola mi zima, a nevedeľa som čo mam robiť. Po pravde ... bála som sa čo somnou bude. Najprv ma uniesli, potom väznili v malinkej izbičke, bili ma, znásilnili ma, premenili na nejakú mutantku. A teraz toto ?? Nikdy som neverila na to že móžu človeka premeniť na nejaké monštrum. Neverila som ma posmrtný život, ale už verím. Mám pocit že som mrtvá. Cýtim sa byť taká prázdna.

Konečne som dopadala. Padla som na niečo mäkké a bile. Je tu svetlo. Postavila som sa a poobzerala sa naokolo. Nič len biela podlaha  a okolo modrá obloha. A ešte slnko. Išla som stále rovno, zrazu sa mi šmykla noha a padla som dole. Padla som z oblohy. Ja som bola na oblakoch ?? Bola som v nebi ?? Padala som na zem, keď zrazu sa podomňou zem otvorila a bola tam láva. Padla som do tej lávy, a ponárala som sa stále hlbšie. Až som padla na čierno čiernu zem. Nič ma nebolelo. To je čudné. Sadla som si do tureckého sedu a poobzerala sa okolo seba. Okolo mňa stali nejaký ľudia v čiernych plášťoch. Mali na hlavách kapucne, takže som im nevidela do tváre. No čo už. Vyzerajú ako sochy.

Pozrela som sa hore na strop, že čo tam je keď tam bola láva a zrazu nie. Ale bol tam len obyčajný čierny strop. Vyzerá to tu úplne inak ako hore. V nebi. Toto bude asi peklo. Je to tu pekné, tmavé, útulne, zaujmavé. Páči sa mi tu, a to viac ako v nebi. Chcem tu zosať.

Zas som sa poobzerala okolo seba a tie sochy sa ku mňe pomali približovali. Takže to sochy niesu. Zrazu boli strašne blýzko. Jedna bola ale ešte bližšie než ostatné. Postavila som sa, a lozrela jej do tmavéj tváre. Nič som tam nevidela. Dala som jej dole kapucňu. Nemala oči, má rozredané líca, do úsmevu. Zrazu namňa skočila, a uhrizla ma do krku ako upír. Aj zubi mala špicaté ako upír, už aj krvavé. Tvár bielu ako stena, a keď si dala dole plášť, mala netopiere krídla.

Začala som sa premieňať.