Stand alone (Psycho & Horror)

Pomsta je sladká

     Takže volám sa Kika a mám 16. Od malička strašne rada kreslím a tancujem. Spolužiačky mi stále hovoria že by som mala ísť na nejakú umeleckú školu, ale podla mňa nekreslím až tak pekne. 

Moj otec zomrel v ten deň ako som sa narodila. Predávkoval sa liekmi. A moja mama zomrela keď som sa narodila. Nikto si ma nechcel ani stále nechce adoptovať. Ževraj som strašne hnusná, neposlušná, nevychovaná, drzá a tmavá, uzvretá samam do seba. Nikdy som s nikim nechodila a chalani nemajú o mňa záujem. Ale baby mi hovoria že by chceli vyzerať ako ja. Mám pekné dlhé, svetlo hnedé a rovné vlasy. Som strašne chudá, a vždy mi v škole vraveli že budem anorektička. Mám krásne modré oči a plné pery. Ale už od 8 rokov sa režem. Nechcem žiť, môj život nemá zmysel. Nikto sa somnou nebaví nikto ma nemá rád. Ale kreslenie a tanec ma tu drží. Aj učitelky mi hovoria že strašne dobre tancujem a strašne pekne kreslím. Tancujem Hip-hop a Break Dance.

Už sa teším na deň keď budem môcť odísť z sirotinca. Je tu strašná nuda. Nič sa tu nedá robiť, nemám kde tancovať. Ale aspoň kresliť môžem. Ešte 2 roky to tu musím vydržať. Hňeď ako budem môcť odísť si najdem prácu a potom si kúpim byt a budem mať konečne pokoj. 

O  2 roky neskôr ...

Tak konečne môžem odísť. Dali mi peniaze na byt a na jedlo a ešte dnes si idem nájisť nejakú prácu. Ešte stále sa režem a stále tancujem a kreslím. 

Kúpila som si dosť velký byt a idem si hladať prácu. 

Možno zomňa bude modelka. Zajtra mám ísť na konkurz ...

...

Takže bola som na tom konkurze a spravili mi pár fotiek, a budem tam pracovať takže budem modelka.

O mesiac ...

Už tam nechcem pracovať. Už ma 5x znásilnili a povedali mi že ak to niekomu poviem tak ma zabijú. Musím s nimi bývať a môj byt predali. Teraz sa režem ešte viac. Nikde nemôžem ísť. 

Raz sa mi podarilo utiecť, a potom som všetkých tých chalanov utírala k smrti ...