Stand alone (Psycho & Horror)

Hry o život (part.1)

     Som v škole na telesnej. Je streda prvá hodina. Bežím tak rýchlo ako vládzem, ako vždy. Zrazu sa mi zatočí hlava. Počkať čo !? Točí sa mi hlava ?? Nikdy sa mi pri behan netočí hlava !! Čo sa to somnou deje ?? Nič nevidím. Padám na zem. Cítim podsebou studenú a tvrdú zem. Bolí ma hlava a chrbtica. Počujem hlasy mojich dvoch naj kamošiek Sophie a Elly, ostatných spolužiačok a učiteľky. Nachvíľu zaspím, ale hňeď sa zobudím nato že somnou niekto trasie. Otvorm oči. Kde to som ?? A kto sú tý ľudia ??

"Ruby, počuješ ma ??"

"Kto je Ruby ??" spýtam sa staršej ženy. Dievčatá okolo nej sa na ňu spýtavo pozrú.

"Pomaly sa posaď a povedz nám čo o sebe vieš." prikáže mi žena.

"Volám sa Emma Everdeen. Mám 16 rokov, vyhrala som 99 a ¹00 Hry o život. Moja mama je Katniss Everdeen, a otec Peeta Mellark. Gale Hawthorne zabil moju tetu Primrose Everdeen. A zato sa mu pomstím !! Som Drozdajka a som vydatá za Kyla Warnera. Som presne taká istá ako Katniss. Vyhrala som Hry o život ako ona, zachránila som pritom Kyla, ako ona Peetu."

"Dievčatá zavolajte sanítku." rozkáže žena.

"Sanitku ?? Preboha načo ??" pozrela som prekvapene na učiteľku. Nezdá sa mi že by sa niekomu niečo stalo.

"Ruby, kľud. Všetko bude v poriadku."

Počujem húkať sanitky. Načo sa sem tak ponáhľajú ?? Však nikomu nič nieje.

Sanitky už dohúkali, čo znamená že asi už vystupujú, a idú sem. Z ničoho nič sa mi strašne roztočí hlava, zahmlie sa mi pred očami a ondliem.

O 6 mesiacov neskôr ...

Zobudím sa, a cítim sa dosť na hovno. Poobzerám sa okolo seba, ale absolútne neviem kde som. Nič si nepamätám. Čo to somnou je ?? A kde to do riti som ?? Začnem panikáriť. Skrúcam sa na posteli a snažím sa vytrhnúť si z tela všetky hadičky, ale moje telo ma vôbec nepočúva. Môže hýbať iba rukami, a to je tiež dosť ťažké. Jeden prístroj ktorý mám vedľa postele, pípa podľa toho ako bije moje srdce. Pípa strašne rýchlo. Áno už viem kde to som. Som v nemocnici. Ale čo tu robím ?? Zrazu nič nevidím, oťažejú mi viečka, a donútia ma zavreť oči. Už nemôžem hýpať ani rukami. Neviem sa pohnúť, neviem otvoriť oči !! Čo sa to deje ?? Prístroj ktorý pred chvíľou len pípal, začne strašne hučať. Počujem že sa otvorili dvere a ide ku mne strašne veľa ludí. Asi doktory. Nepočujem o čom sa rozprávajú, už prestávam aj počúť. Počujem len útržky viet.

"... slečna Wright ??"

"Bola pri...."

"... ju oži ...."

Kto do pekla je nejaká slečna Wright ?? Na izbe som nevidela nikoho iného !!

O ²týždne neskôr ...

Zobudím sa na strašné sucho v ústach. Všade je tma, len prístroje čo mám okolo postele svetia. Prístroje okolo postele ?? Ja som v nemocnici ?? Sadnem si na posteľ, a zažmúrim oči aby som vydela kde sú dvere. Nemôžem byť v nemocnici !! Čo by som tam robila. Ja som bola vždy zdravá ako ryba. Poobzerám si svoje telo. Mám strašne bielu pokožku, až priesvitnú, a som strašne chudá, ako anorektička. Z rúk mi trčí strašne veľa hadiečiek. Načo mi to !? Hňeď si ich všetky vytrhnem a rýchlim krokom idem do malinkej kúpeľne. Poceste sa mi strašne točí hlava, a motajú nohy. Prístroje pri posteli hučia. Opriem sa o umývadlo, a čakám kedy sa mi prestane točiť hlava. Keď sa mi točí menej, pustím studenú vodu, a oplachnem si tvár. Prejdem si uterákom po mokrej tvári až k vla..., pustím uterák, a pozrem sa do zrkadla. "Áááááááá !!!!!!" zvrieskne z plných plúc. Kým kričím do izby prichádzajú doktori a sestričky. Neviem čo ich privolalo viac, húkanie prístrojov, alebo môj krik. Hladajú ma po ibe, a potom prídu kumne do kúpeľne. Ja neveriacky pozerám do zrkadla.