Pravdepodobne bol cintorín už zaplnený. Čo bolo pre mňa zdrvujúce. No nejakou náhodou som tento večer prežila. Aj keď som sa necítila sama sebou, ale bola tam snaha Klaudii a la uviesť ma do spoločnosti. Utiekla som domov, skôr než Klaudia mohla namietať, aj to len vďaka tomu sympaťákovi Kikovi. Za celý večer sme neprehovorili ani slovo, boli sme ďaleko v myšlienkách, ale pravdepodobne nám tak obom vyhovovalo.
Vlastne sme sa aj rozlúčili len kývnutím hlavy.
Čo viac som si mohla želať?
Tak a je tu znova sobota. Znova začala s rannou prechádzkou a s latté ako bonusom. A potom cesta späť domov. "Vraj si bola včera na bowlingu s Klaudiou a Davidom," začala mama. Netušila som kde tým mieri.
"Áno, nemohla som?" však ona sama ma vyháňa von s mojou neexistujúcou partiou.
"Pravdaže, len ma zaujala Klaudiina časť, keď si ty odišla s nejakým pekným chlapcom," vypúlila som na ňu oči. "Mami stačí, preboha však som s ním prehovorila ledva jednu vetu, a vy my už dobre, že neplánujete svadbu. Na túto tému sa nemiením rozprávať," chcela som vyjsť z izby ale chytila ma za ruku.
"Sandra, mi sa skoro vôbec v poslednej dobe nerozprávame.Od konfliktu menom Adam.
A mňa to nesmierne trápi," zbadala som jej v očiach slzy, ktoré neboli vôbec potrebné.
"Mami, neviem prečo stváraš toto divadielko. My sme nikdy nemali dokonalý vzťah.Vonkoncom nie ako mama a dcéra, a nie ešte kamáratsky. Vždy tu bola na to Klaudia. Prepáč, nechcela som ťa týmto zraniť, ale myslím, že už je neskoro opraviť vec, ktorá je už pätnásť rokov stará, veľmi ma to mrzí mami. Nepochopíš to, nikdy si ma nechápala," hodím sa na posteľ hneď ako vojdem do izby.
Pred očami mám historických pätnásť rokov života.
To ocko sa so mnou učieval, keď som chodila do prvého ročníka.
On ma v treťom ročníku zobral prvý krát do knižnice, on ma naučil korčulovať a on mi ukázal moju lásku ku hudbe, aj keď nie vedome.
Nikde tam nebola mama, najväčší vzor dievčatka, ktoré hľadá svetlo, svetlo sveta, svetlo života a najväčšie svetlo snov.
Ďalšia SMS. Od Rada.
Od koho: Ten Debil:
Ignoruješ ma? Hneváš sa? Ublížil som ti?
Keby si len vedel ako. Vypla som si zvonenie na mobile. Vyložila som temperky, štetce a papiere na stôl. Nie je nič lepšie, ako maľovanie. Slzy tečúce potvári som odignorovala. Sľub som dodržala. tentokrát neplačem kvôli Radovi, plačem kvôli svetlám snov, ktoré sa okolo mňa rozpŕchli. Pozbierať ich môžem, len ja sama a to poukladaním na papier.
* * * * *
Zobudilo ma zvonenie. Keďže som človek lenivý nenapadlo ma ani vstať. Niekto určite pôjde otvoriť. Dneska som si neobvykle pospala, dôkazom toho bol budík, ktorý mi ukazoval pol jedenástej . Začula som zaklopanie na dverách a hneď na to uvidela maminu hlavu. Jediné znaky prebudenia, boli kruhy pod očami. "
Máš návštevu, " kývla hlavou a odcupitala preč. Stál tam Rado.
"Čo ty tu robíš?!" nechcela som to riešiť.
Mne by stačilo ak by sme navzájom na seba zabudli.
Aj keď som si vedomá, že by na to trebalo nejakú tú námahu.
No život by bol lepší.
Prehodila som na seba župan. "No vieš ," ostýchavo sa poškrabal na temene. "Serem na to," v rýchlosti svetla sa ku mne priblížil a vrhol sa mi na pery.
Motýliky v bruchu mi trepotali krídlami. Bozkával ma nežne a zároveň agresívne. Až keď sa mi podlomili kolená som sa spamätala. Rýchlo som sa od neho odtiahla. "Ty korunovaný debil. Choď si tam bozkávať..tu...tu.. tu svoju blondínku. Teraz padaj!" snažila som sa ho drgnúť von z mojej izby, no nevládala som s ním ani pohnúť. "Povedala som padaj!" buchla som sa ho drgnúť ešte silnejšie, ale s ním to ani nepohlo, akokeby bol nalepený na podlahe. "O čom to hovoríš?" zdvihol mi bradu a zotrel neposlušnú slzu. "Áno. Teraz sa hraj na neviniatko. Povedala som ti, aby si odišiel! " nechcela som, aby ma videl takú zlomenú.
Chcela som sa mu postaviť s hlavou dohora, ale ten bozk všetky moje plány zničil.
"Sandy?! Povieš mi o čom to hovoríš? Bolí ma, keď ťa vidím plakať, " to si myslí, že mu na to skočím.
"Ts, jasné a ja som spasila svet. Prečo si vy 'muži' nedokážete priznať chybu. No, pochlap sa s kým si strávil Valentín?! Hneď ti dala," pri slove muži som naznačila úvodzovky.
Vedela som, že som momentálne v eufórii hnevu, a že všetko čo poviem budem ľutovať, ale už dlho som to dusila v sebe.
"Bola to známa z decáku. Nič s ňou nemám. Sandy, od kedy ťa poznám na inú som ani nepomyslel," ach, jasné. "To si si dopredu nachystal. Aké neočakávane, " ironicky som sa zasmiala.
"Sandy! Hovorím ti pravdu. Prvý krát som pocítil lásku v mojom živote, aj to len pri tebe. Preto netuším, čo si s ňou počať. Prepáč, ak robím niečo zle. Len prosím daj mi šancu," v hrdle mi narastla guča. "Prosím. Odíď, " zachrčala. "Odídem až keď mi sľúbiš, že mi dáš šancu, " dnes som sa mu prvý krát pozrela do očí. Hypnotizovali ma. Ty krava! Preto si sa vyhýbala očiam. Moje ja bolo rozpolené. "Dobre," vyšlo mi z úst. Nie! To si nechcela! Kričalo moje vnútro. "Ďakujem," tentokrát mi dal len pusu na čelo. Hľadela som na jeho miznúcu postavu.
Zrútila som sa na začiatku dňa. Zamkla som sa do izby. Mama mi o pol jedenástej klopala na dvere. O polhodinu na to Klaudia.
Ja som ich ignorovala. Teda snažila som sa o to.
Začal mi zvoniť mobil, ktorý som tiež odignorovala. O nejak dobu sa znova začalo vyklopávanie na mojich dverách. "Sandy, to som. Ak mi neotvoriš vyšplham sa k tebe oknom," počula som známy hrubý hlas. Pomaly som pohla kľúčom na zámke. Do izby vošiel vystrašený ocko. "Oci," vbehla som mu do náručia a objala som ho. "Čo sa stalo mojej maličkej, prišiel som rýchlo ako som len mohol, " silno ma objal. Rozplakala som sa. "Vyplač sa dievčatko bude lepšie. Vieš, že som vždy pri tebe? Ľúbim ťa. Ak chceš môžeš mi povedať všetko, " stále ma držal v náručí. "Prečo láska tak bolí? " zafňukala som. "Aby si ju človek vážil. Čo keby si zajtra nešla do školy? Zobral by som si voľno, a šli by sme si zajazdiť na koňoch ako niekedy sme chodievali ku babke," pohladkal ma po líci. "Áno," skryla som si hlavu do jeho hrudi.
Prepáčte, že táto časť bola pridaná tak neskoro... mám teraz toho strašne veľa... talentovky 25.3.. monitor 15.4 a príjmačky 11.5 a 14.5 ... viem, že vás to nezaujíma.. ale chcem tým povedať, že po príjmačkach sa vám budem na plno venovať ... zatiaľ budem dávať časti ako len budem môcť ;) aj tak vás veľmi ľúbim.. ďakujem, že ešte čítate , túto story.. veľmi to pre mňa znamená :3333 ĎAKUJEM! :* Vaša Bibs :*
