(Média: Demi Lovato-Get Back-- viem trošku staršia..ale hodí sa mi tu.. )
Takže beriem späť ona ma presvedčila. Vlastne mňa nie, ale mamu. Takže z toho som už nevedela vycúvať. No môj tajný plán sa mi podaril, Klaudií som vyhodila z izby jej veci, potrebné na tu párty, a zamkla som sa v izbe. Ja na žiadnu párty nejdem. To nie je vôbec pre mňa. "No tak po tej všetkej snahe nemôžeš zostať doma," klopala na dvere Klaudia. "Ja nejdem!" výkrikla som. "A prečo?" nedala sa odbiť. "Lebo nie som stvorená na žiadnu párty!" odvrkla som jej a dala si na uši slúchadla. Už som si stihla zmazať všetku moju ozdobu z tváre, a konečne som sa cítila ako človek. To to som bola ja a môj nudný, ale pohodový život. Neviem kedy to vzdala, ale ja som asi po piatej pesničke zaspala.
* * * * *
Zobúdila som sa dosť skoro. Obzrela som sa na Klaudiinu posteľ nebola tam. Jasné som hlavička, vymkla som ju. To má za to, že zo mňa chce spraviť človeka akým nie som. Ešte len v pyžame som vyšla z izby. V kuchyni sedela Klaudia s otlačkom na líci od gauča. Sestrička všetko sa ti vráti. "Dobré ráno ako si sa vyspala?" sladkom som sa na ňu usmiala. "Zdá sa ti, že dobre?" pozrela na mňa s nevrhlým pohľadom. Tak a naša Klaudia je späť. Protivná ako to vie len ona. "Vitaj späť," upokojojúco som sa usmiala. Všetko je také aké má byť.
Do mlieka som si nasypala musli a zjedla ich. Potichu som šla do izby, keďže ešte malý spal. Obliekla som si svoje obľúbené džínsy, čierné tričko, k tomu teplý svetrík. A aby som nezabudla kabát. Je sobota ráno. A ako každé ráno v sobotu, zájdem do pekárne. Vlastne je to kaviareň s raňajkovým menu. Takže si tam dám karamelové latté a nakúpim koláče na víkend. Keďže u nás je mama lenivá piecť. No dobre prehnala som to len nemá čas. A tiež nemá čas to naučiť jej dcéry. Takže keď pečiem ja, tak len u babky.
Vošla som do predajne, kde má čakal žiarivý úsmev majiteľky i predavačky v jednom. Bola to staršia pani, kebyže som nevedela, že má už vnúčatá v mojom veku, tak by som to na ňu netipovala. Je pravda, že jej nádherné vlasy zdobilo pár sivých vlasov, ale to zaniklo. Hneď keď ste si všimli jej tvár maximálne s jednou vráskou a živým úsmevom. "Chýbala si mi minulú sobotu," usmeje sa na mňa. "Aj mne chýbalo vaše latté," doberám si ju. V podstate sa mi nechce myslieť na posledných pár dní.
Po pár minútach mi niesla už latté. "Dnes na účet podniku. Koláče také ako vždy?" stále sa usmievala. A z jej úsmevu mi došlo, že niečo chystá. No ďalej som to nerozoberala. Kývla som jej hlavou a vďačne sa na ňu usmiala. Nikdy sme sa viac nerozprávali. Vždy to skončilo zaplatením. Ale ani jednej viac netrebalo.
Domov som sa vrátila vymrznutá, ale spokojná. Za tie pár dní, sa poriadne ochladilo. Možno by sa dalo korčulovať. V tom som dostala nápad. Koláče som vložila do chladničky a odišla som do izby. Keďže som tam našla Klaudiu tvrdo zarezávať, tak som si zobrala potrebné veci a opustila izbu. Pravdepodobne sa domov vrátila dosť neskoro. A spánok na gauči jej nestačil. "Mami? Oci?" nikto sa neozýval. Tea som našla hrať sa v jeho izbe. "Nevieš kde sú rodičia?" spýtala som sa ho. "Nie. Vlastne ocko pred minútkou bežal na záchod" krútil hlavou. "Hah, dobre idem sa ich spýtať na niečo a ak to vyjde tak sa máš na čo tešiť," žmurkla som naňho a postrapatila mu vlásky. "Mami?" zavolala som. "Je v kuchyni," vyšiel hlas zo záchodu. Musela som sa nad tým usmiať.
Vošla som do kuchyni. Mamka bola v super nálade. Aspoň podľa jej kývaní hlavy a pohmkávaní pri varení. To sa často nestáva. Ona a verenie je ako ja a telesná. "Ahoj, mamulienka," začala som s iskrami v očiach. "Čo si zase vymyslela?" pozrela sa na mňa s prižmurenými očami. "Hmmm, chcela by som Tea zobrať na ľad," začala som pomaly. "Na umelý, a potom by som s ním šla na rozprávku do kina, a vy s ockom by ste mali celý deň pokoj, " očákavala som odpoveď. "A mohli by ste sa konečne zabaviť," dokončila som. Strašne som sa bála o zdravie rodičov. Keď neboli doma a nestarali sa o Tea, tak boli v práci. V dnešnom svete je ťažké uživiť päťčlennú rodinu, a oni to vedia. A robia všetko, len aby sme sa mali lepšie ako oni. Čo je síce milé, ale je toho na nich veľa. "A ty si kedy dáš voľno, mala si ísť včera sa zabaviť," povedala s výčitkami. "Mami aj na mňa príde raz rad, ale mne Teo zatiaľ úplne stačí," povedala som presvedčivo. Lebo tak to je.
