Dneska sa slávi Silvester.
Vraj to je nový začiatok.
Nikdy som týmto rečiam neverila. Je to taký istý deň ako ostatné dní. Akurát všetci na celom svete zostávajú do polnoci hore.
Silvester oslavujem doma. Dokonca mama svojím spôsobom "donútila" Klaudiu a Davida, aby ho oslavovali s nami.
A znova piekla. Našťastie si ma tentoraz nevolala na pomoc. Možno si všimla, že nie som vo svojej koži. Celý večer som musela počúvať tie ockove diskusie o politike či mamine pletky o susedoch. A tak sme si vymieňali pohľady raz s Klaudiou, raz s Davidom. V jednu chvíľu mi to prišlo tak vtipné až som vyprskla so smiechom."Chcel by som vedieť čo je ti smiešne na financiách v našej Slovenskej republiky," povedal ocko no v tvári som videla, že si zo mňa uťahuje.
"Šašovia nazvaní aj politici. Idem na chvíľu na balkón," zobrala som so sebou mobil a otočila som si okolo krku šál.
Sadla som si na stoličku a pozorovala som ohňostroje. Aj keď do polnoci chýbala ešte hodinka až dve. Takto to býva. Už od rána. Opičie mozgy everywhere.
Bola som mimo. Zo snenia ma vyrušilo zvonenie mobilu. "Áno?" ja sprostá som sa nepozrela kto mi volá. "Pozri sa dole," ozvalo sa mi na druhom konci. "Rado, čo tu robíš?" zasyčala som keď som ho videla pod balkónom. "Čakám na teba poď dole," gestikuláciou ukázal na nohy. "A čo tak asi poviem našim? Zbláznil si sa?" prekvapene som sa naň ho pozrela. "Trošku, ak neprídeš do piatich minút dole vyleziem ja za tebou. No zlomeniny budeš mať na krku ty," videla som aj na tu diaľku, že to myslí važne.
"Žiadne také, budem musieť končiť," vypla som hovor a vošla dnuka.
"Danišová znova bola odniesť smetie v župane, a pod tým županom mala kačičkové spodné pradlo..." ešte ich to baví? No nad tou predstavou som sa musela pousmiať. Prisadla som si k ním. "Theo?" pozrela som sa dookola. "Máme ho zobudiť na svietiace ohníky," povedal ocko škeriac sa. "Svietacie ohníky? Koho to bol nápad? " ocko sa bojazlivo prihlásil ako keby bol prvák v základnej škole. Náš ocko je seriózny chlap ale piť nevie. Stačí mu štamperlík obyčajnej vodky a už je mimo. Mama zas naopak aj keby toho vypila sama dve litre (možno trošku preháňam) nič na nej nevidieť.
S Klaudiou sme si vymenili pobavené pohľady.
Zazvonil zvonček. Mama šla otvoriť.
"Ahoj, Sandy nám nikdy nehovorila o kamarátoch a vôbec nám ich nepredstavovala," začula som mamin nadšený hlas.
"Som Rado, teší ma," och. Nie! Kričalo mi v hlave. "Nemôže sa ísť Saška prejsť. Nebojte do polnoci vám ju vrátim. Viete nechce sa mi tráviť celý večer samému," sestra na mňa zdvihla obočie. To ukazuje na Klaudiine mega dlhé spovedanie. "Och, tak na hodinu by som ti ju požičala ale len pod podmienkou, že s nami zostaneš aj do polnoci. Nenechám ťa na Nový rok samého. Dúfam, že ti bude stačiť gauč, " vtedy som už musela zakročiť. "Mami, myslím že to nie je dobrý nápad, keďže Klaudia nemohli oslavovať sami, voči ním to nie je fér, " snažila som sa ju od toho odhovoriť a vraždila Rada pohľadom. "Nie to je v poriadku. Ja som Klaudia," hodila sa mu do náručia.
Prečo sa nepostavila na moju stranu? Nechápala som ju.
"Nie, nie. Myslím, že to naozaj nie je dobrý nápad, " posunkami som jej ukázala, že o to nestojím. "Ale Sardinka, myslím že máš pravý vek na to, aby si sa zabavila ako sa patrí ," pridal sa k anti odboju ocko.
Ocko, keby si vedel o tom bare, presnejšie o tom ako som sa 'zabavila', som tri míle pod zemou.
"David, nechceš sa pridať k ním?" zakričala som za ním do obývačky. "Bež sa obliecť a nechaj ma pozerať rozprávku," zamrmlal. "Okej vyhrali ste, hneď som späť, " zdvihla som obrane ruky. Keby sme mali škrečka aj ten by bol proti mne.
