dotyk lásky

s i x

David pomaly podišiel k Mabe. V osvetlení mesiaca preňho vyzerala príťažlivo. Ruky mal skryté vo vačkoch rifľových nohavíc. Posadil sa vedľa a priateľsky sa na ňu usmial.

„Prečo nejdeš dnu?" spýtal sa po chvíli tichého sedenie. Ticho mu nevadilo, no nebol si istý, ako sa cíti dievča vedľa neho.

„Je príliš skoro," nemala chuť mu opisovať, čo sa dnes večer stalo, „a vonku je krásne."

„Príliš skoro?" spýtal sa. Snažil sa zakryť zvedavosť, ktorá ho neustále dobiehala. Čo robí sama vonku?

„Bola som s Waynom..." povedala a sklonila hlavu.

„Chceš sa o tom rozprávať?"

„Ani nie."

Chvíľu sedeli v šumiacom tichu. Lakťami sa dotýkali a vychutnávali si vôňu letného večera. Nad hlavami im šušťalo lístie zo stromov a v kuchyni už bolo zhasnuté.

„Kto si, že sa tu len tak objavíš?" zašepkala.

„Ani ja sám neviem," upriamil svoj pohľad na svoje topánky. Najprv nechápal jej otázku, no stačilo porozumieť jej tónu a úprimnosť si razila cestu sama. Prečo je smutná?

„Si tam ráno, keď vstanem. Bola to fakt len náhoda alebo ťa stretávam až príliš často?"

„Nemôžem za to, že ma tvoja mama pozvala na raňajky."

„Nikdy nepozýva našich susedov dnu."

„Prečo?"

„Rada si stráži súkromie."

„Asi musím byť fakt neodolateľný," zasmial sa.

„To určite!" pridala sa k jeho smiechu.

„Neprídem ti taký?"

„Toto je zákerná otázka, vieš o tom?" zaškerila sa naňho, „mám priateľa, nemôžeš sa mi páčiť."

„To je blbosť!" vyprskol, „to, že s niekým chodíš, neznamená, že nemôžeme byť kamaráti."

„Lenže ty si sa pýtal, či pre mňa vyzeráš neodolateľne a to čosi iné."

„A vyzerám pre teba neodolateľne?"

Neodpovedala. Vedela, do akej pasce sa dostala. A aj keď to Dave myslel len zo srandy, nenechala ho vyhrať. Dave vyzeral naozaj dobre. Vlasy mal mierne rozcuchané a tvár mu neustále zdobil široký úsmev. Jeho tmavé oči vás dokázali dokonale vyviesť z mieri.

„Odkiaľ vlastne si, Franco?"

„Vyrastal som s mamou a bratom v Buffale. A som Malonely – po mame."

„Je mi ľúto, že sa vaši rozviedli," povedala s citeľnou ľútosťou, ktorú David po taký dlhý čas odmietal.

„Aj mne."

Chvíľu pri ňom sedela a skúmala každý jeden detail na jeho tvári.

„Čo ti tu najviac chýba? Čo si mal Buffale, čo tu nemáš?"

Na chvíľu sa zamyslel, „les."

„Les? Prečo?"

„Tu okolo sú všade len palmy a pár cudzích stromov."

„Nemáš rád palmy?" zasmiala sa krehkým hlasom. Presne ten David túžil počuť.

„Nenávidím palmy! Sú také jednoduché!" znova sa zasmial, „raz ťa zoberiem do lesa."