dotyk lásky

t h i r t e e n

Hodiny neprestávali ťukať a šumieť. Akoby chceli, aby nedokázal spať, aby nedokázal ani oka zažmúriť. A on sa im podriadil. V mysli mu behali rôzne veci. Veci, ktoré videl, počul, cítil. Veci, ktoré dokázal zaškatuľkovať, no z nejakého dôvodu ich nedokázal vypustiť, tak, ako to mnohokrát urobil.

Cez otvorené okno prechádzali do izby lúče mohutného mesiaca. Ešte nebol spln.. Až za pár dní. Lenže svetlo, čo ožarovalo celú miestnosť, zašlo i do tmavých kútov. V jednom z nich sa leskla čierna gitara, ktorú tam včera odložil po skúške.

02:38 a pod viečkami mu stále blúdili oči. Stále si nedokázal odpočinúť. Spánok mu vždy pod prstami utiekol. Posadil sa, natiahol ruky, vystrel chrbát. Niekoľkokrát sa predtým prechádzal, no nepomohlo to. Už bol aj v chladničke, no nič nemali. Z nočného stolíka vzal mobil. Chvíľu ho pohľadom hypnotizoval, akoby mu mal dať najavo, či robí správnu vec.

Zvonenie sa ozývalo. Raz. Dvakrát. Trikrát. Tesne pre štvrtým, keď to chcel už vzdať, to Ruby zdvihol.

„Ktorý kretén mi volá teraz v noci?!" zapraskalo na druhom konci.

Wayne chvíľu rozmýšľal, či nepoloží, „ehm... to som ja."

„Wyane? Si to ty, kamoš? Stalo sa niečo alebo ti len klepká?"

„Chcel som sa ti ospravedlniť."

„Za čo?"

„Ja...uhm... asi o tom ani nevieš, ale bol som dosť nahnevaný. V poslednej dobe som sa ti trochu vyhýbal."

„Kvôli Joeovi?"

„Aj. Z väčšej časti."

„Pozri, ja viem, že sa ti nepáči to, že som tepľoš, buzík či ako to nazývate, ale ja mám Joea vážne rád a kvôli kapele sa ho nevzdám. Už som to skrýval príliš dlho. A aby ti bolo jasné, ani on z toho nemá práve nebíčko."

„O to nejde, nechceme ťa vyhodiť alebo čo... len som sa hneval, že som o tom nevedel. Myslel som si, že sme priatelia. Ja ti hovorím všetko."

„Veď aj sme. A niekedy mi hovoríš až príliš. Nepovedal som ti to, aby si si nemyslel, že som do teba buchnutý... čo naozaj nie som."

„Okey, fajn," zasmial sa, „len sa ti chcem ospravedlniť."

„O.K. to prijímam."

„Dík. A naozaj nie som pre teba atraktívny?"

„Nemáš začo. A pokiaľ chceš udržať naše priateľstvo, nepýtaj sa takéto chujoviny. Aj tak ti neodpoviem. Ešte niečo máš na srdci?"

„Vlastne... potrebujem trochu poradiť. Čo by si robil, keby vidíš blízkeho svojho blízkeho robiť čosi ilegálne?"

„Jakože kamoša tvojho kamoša prichytíš v úzkej chvíli?"

„Veď to som povedal."

„Šak ale vyjadruj sa zrozumiteľne, nie? Je pol tretej. Ja neviem, čo by som robil. Ak by to bola nejaká menšia chyba, asi by som to zbytočne nevyťahoval."

„A keď je to čosi väčšie?"

„Jak väčšie?"

„Že môže ísť do väzenia."

„Tak to je problém. Asi by som niečo konal, predtým než bude neskoro."

„Aha, dobre. Dík."

„Hey a Wayne! Nejde o mňa, že?"

„Nie. O to sa neboj."

•  •  •  •  •  •

Svitalo a jasné svetlo pohltilo celú krajinu. Tma teraz prebývala iba v ľudských dušiach. Lenže Mabe nepociťovala žiaden smútok. Dnes nie. Povedala si, že ľútosť a vinu si nechá na zajtra, kedy s tým bude môcť niečo urobiť. Lenže za stenami svojho domu s tým príliš nepohne. Ešte stále ma na pláne - vďaka domácemu väzeniu - vysedávať doma.

Bolo desať hodín preč, keď konečne vstala. Všade v dome bolo ticho, otec bol v práci, mama zrejme dospávala. Mabe zliezla potichu dolu do kuchyne. Na stolíku v tom tichu kričal bledý lístok.

Dnes umy mamine auto. Žiadne vychádzky von. Inak to zistím. A ty vieš, že mám oči všade!  - tvoj otec

„Fajn," vzdychla si, „ale na prácu je ešte skoro..."

Podlaha jej chladila pokožku na nohách. Zatiaľ čo jedla, zamyslene hľadela von oknom. Už toľký raz za posledný mesiac mala zmiešané pocity. Ako mohla dovoliť Davidovi pobozkať ju? Vlastne ako mu to mohla nedovoliť? Na to by človek potreboval návod...

Dlho do noci spolu len ležali na deke pod hviezdami. Sem tam jej David daroval bozk na líce či čelo. Obaja si užívali tú chvílu ako poslednú. Pretože tou možno aj bola.

Mabel čítala mnoho kníh. Zväčša tých romantických, pretože najmä takú literatúru jej mama prechovávala. Lenže teraz, keď sa v milostnom trojuholníku ocitla sama, to vnímala inak. Nechcela stratiť ani jedného.

Keď bola malá, nechávala si vlasy narásť až po pás. Často si ich česávala, pretože v tej dobe boli práve vlasy jej pokladom. Lenže s dlhými vlasmi prichádzajú i problémy. Raz jej Tony Ferhalt vypľul do vlasov žuvačku. Aj keď nakoniec vysvitlo, že bol Tony zamilovaný, jeden prameň vlasov zostal kratší ako ostatné. No nakoniec sa zbavila i toho. Krátke vlasy prišli ako oslobodenie, lenže mnoho raz strihanie ľutovala a chcela svoje dlhé vlny späť.

David pre ňu predstavoval oslobodenie. Niečo nové, nepoznané, čisté. Lenže Wayne bol ako tie dlhé pramene, z ktorých tú ružovú žuvačku tak urputne vyberala. A potom plakala, že ich viac nemá.

„Zlato?" ozvala sa jej za chrbtom p. Singerová.

Mabel sa prekvapene zvrtla, „hm?"

 „Len, že tu už dlho stojím a dívam sa ako s rožkom v ruke hľadíš z okna."

„Iba som sa zamyslela."

Prikývla a sadla si za drevený stolík.

„Mami? Spomínaš si, koľkokrát som plakala za dlhými vlasmi?"

„Len raz, myslím. Ale potom si si vždy vravela, že aká je tá zmena dobrá. Prečo?"

„Ale nič, len si na to vôbec nepamätám," jemne sa na mamu usmiala, „vadilo by ti, keby idem k Waynovi?"

„Dnes? Veď máš zaracha."

„Hmm, veď ja viem. Ale je to len Wayne. A ty by si to mohla pred otcom zamlčať. Kým príde domov, budem späť."

„Nechceš ho radšej pozvať k nám?"

„Uhm, fajn," pokrčila plecami a vykráčala hore schodmi do izby. Skôr ako však stihla otvoriť dvere, ozval sa tichý zvuk. Jej mobil už dlhšie zvonil zastrčený pod poduškou.

„No?" zodvihla.

„Mabel? Mám problém. Teda ja nie, ale myslím, že Sai áno."

„Greg? Čo sa deje?"

„Sailor zmizla. Nie je doma, rodičom povedala, že je u mňa, no už som ju týždeň nevidel. Nevieš, kde je? Nie je u teba?"

„Naposledy som ju videla na tom večierku a potom ju David zaviezol domov. Odvtedy neviem. Myslíš, že sa do niečoho zaplietla?"

„Potrebujem ju nájsť, lenže som v robote. Nemôžeš sa po nej poohliadnuť?"

„Dobre, ale kde ju mám hľadať?"

„Skús Rosemary Castle, tam vždy bývajú feťáci."

Páči/nepáči? a mala by som takú prosbičku.... nepošlete mi nejaké vaše momentálne obľúbené pesničky? chcela by som niečo nové, neopočúvané, takže neposielajte rádiové hity :) vďaka!!!

Dia