dotyk lásky

s e v e n

Už tretí deň neznesiteľné slnko opaľovalo tváre ľudí vo Virgínii. Teploty stúpali neuveriteľne rýchlo a počet oblečenia na ľudských telách klesal. Bolo znova to obdobie roka, kedy si chlapské oči prišli na svoje.

Mabe kráčala v červenej, skoro priesvitnej blúzke po úzkom chodníčku vedľa cesty. Na pleci sa jej húpala kožená taška a vlasy mala vypnuté do vysokého drdolu, z ktorého jej miestami unikali pramienky gaštanových vlasov. Prstienky sa jej na rukách v slnečných lúčoch leskli. Už sa neuveriteľne tešila na studenú sprchu, ktorá jej tak nevýslovne chýbala.

Prišla ku kríkom, čo oddeľovali suchý trávnik v záhrade od ešte suchšej cesty. Unavene podišla k terase a sadla si na vyhriate schody. Na chvíľu si dovolila zavrieť oči a hlboko sa nadýchnuť. Lenže v odpočinku ju vyrušil niečí hlas. Prudko otvorila oči a zbadala Davida stojaceho pri bránke. Bledo-modrá košeľa mu voľne povievala na hrudi. Ruky mal znova zastrčené vo vačkoch bledých šortiek a úsmev na tvári mu v líci robil jamôčku.

„Ahoj," pozdravil.

„Čau." 

„Dlho sme sa nevideli."

„Až tri dni," zasmiala sa, „ale aj to je dlhá doba."

„V tomto pekle plynie čas pomalšie, najmä keď ho zdieľaš s nevrlým otcom."

„Horká bývajú ešte horšie."

„V Buffale nie."

„Ale tu nie si v Buffale."

Dave sa na chvíľu odmlčal a pristúpil bližšie k terase. Mabel vstala, aby sa mu dokázala lepšie pozrieť do očí.

„Pozri...ahm...rozmýšľal som. Nešla by si niekedy do kina alebo tak?"

„Alebo tak?" Mabel upustila svoj pohľad na čierne baleríny. Nevedela, či je správne ísť niekam s Davidom, keď chodí s Waynom. Lenže ten jej od soboty poslal len jedinú správu. A to aj o tom, že v Bostone zostáva dlhšie. Tak prečo sa nezísť s niekým, kto vám vytvorí úsmev na tvári?

„Rada s tebou pôjdem do kina. Alebo tak. Ale nezabudni, že si mi sľúbil ukázať les."

„Neboj sa, mám to stále v hlave," zasmial sa, „čo takto v piatok? Máš čas?"

„Áno, piatok je fajn."

„Fajn."

Chvíľu pri nej ešte stál a pozeral, ako sa naňho usmieva. Lenže ich vyrušili ťažké kroky prichádzajúce z ulice. Vysoký mladík kráčal priamo k Mabel. Biele tielko mu obťahovalo opálenú pokožku, ktorá v kontraste s bledými vlasmi nevyzerala zle.

„Ahoj," pozdravil hlbokým hlasom.

„Ahoj, Greg. Čo sa stalo?" spýtala sa nechápavo Mabel.

„Musím s tebou hovoriť," očami prešiel na tichého Davida a potom späť na Mabe, „medzi štyrmi očami."

•  •  •  •  •  •

Pršalo, keď Gregory po prvý krát pobozkal Sai. Dovtedy nevedel, ako sladko chutia jej bozky. Dlhé roky boli len priateľmi, čo sa zdravili na chodbe školy a navzájom si pomáhali a zrazu sa v ňom čosi zlomilo a vedel, že ju miluje. Nebolo to tak, ako s ostatnými dievčatami. Do tých sa zamiloval postupne. Lenže keď láska k Sai po pol roku neopadla, musel začať niečo robiť.

Teraz stál vedľa Mabel. Oproti nemu bola veľmi nízka a on musel častokrát skláňať hlavu, aby jej uvidel do tváre. Niečo sa stalo a Mabel sa mu, ako najlepšia kamarátka jeho priateľky, zdala ako najväčšia opora.