dotyk lásky

t w e n t y

Posledné týždne sa vliekli. Slnko stále pálilo a dni sa pomaly prelievali do augusta. V televízií neustále opakovali, že toto je jedno z najsuchších liet v dejinách Virgínie. Možno to i bolo tak, no nik a nič iné okrem žltých trávnikov nenaznačovalo, že by to ľuďom vadilo. Čoraz viac sa ich zdržiavalo na pláži a kúpaliskách. Noci boli kratšie, no o to krajšie. Bezoblačná obloha sa každý večer otvárala a ukazovala svoj orchester hviezd.

Pre Mabel to bolo len pár zlých dní. Aj keď mala možnosť ísť so Sai na pláž, či večer sa prejsť po Richmonde, nebola šťastná. A videla, že i kamarátkin úsmev nie je vždy úprimný, ale nechcela to znova vyťahovať. Nechcela jej pripomínať, že na univerzitu nemá doposiaľ ani tretinu peňazí. Mabel sa cítila zle a previnilo, pretože jej všetko zaplatili rodičia.

Ďalším dôvodom pre hnev a smútok bol Wayne. Nerozišli sa, to nie. Práve naopak. Wayne si myslel, že ich vzťah upevní, keď bude s Mabel neustále niekam chodiť. Čoraz viac sa objavoval v jej záhrade a čoraz viac ho videla u nich v dome. Jej mama si myslela, že sa znova dali dohromady, že na Davida zabudla a že nechávať Wayna na obedy a večere len všetko zlepší.

No mýlila sa. Dave bol to jediné, čo mala teraz Mabe v hlave. Cítila sa ako prváčka, čo sa divoko zamilovala. Červenala sa, keď jej cez deň venoval úsmev a cez prázdne večeri, keď si myslela, že ju spánok nadobro opustil, jej pomáhala predstava Davida bez trička. Slušné? Nie. Ale účinné určite.

A Dave? Ten sa na ňu len usmieval. Ráno, keď len v tričku stála v kuchynskom okne, cez deň, keď si Wayne zapaľoval ďalšiu cigaretu a nezbadal rumenec na Mabelinej tvári. Večeri však patrili im. Mnoho ráz sa Mabe vykradla cez noc von, aby sa mohli bozkávať na deke pod jeho čerešňou. Lenže to nie vždy bolo ono.

Noc pred prvým dňom augustovým rovnako ako predtým vyliezla z okna, upevnila ho mincou a zoskočila do záhrady. Dave na ňu už čakal, skrútenú deku mal prehodenú okolo krku a ten jeho typický úsmev na tvári. Sviežo sa zasmial, keď ju zbadal a zobral za ruku.

Prechádzali sa po nahých uliciach a vyhýbali sa žiarivým kruhom, čo vrhali na zem lampy. Kráčali až na koniec chodníka, kde sa stromy zanikali v riedkom lese. Dave rozložil deku na poslednom, ešte vyhriatom kúsku asfaltu. Spoločne si ľahli a pozerali, ako hviezdy blyštia. Listy za hlavou im šumeli a kdesi v diaľke štekal pes. Scéna ako zo začiatku hororu, no im bolo dobre, pretože boli spolu.

Dnes sa David odkradol skôr. Jeho otec už spal, no Jamesovi ešte blikala na stenách televízia. Potichu za sebou zavrel dvere, preliezol plot a zo skalky, ktorú Mabelina mama tak pracne upravuje, si zobral malý kamienok. V jej okne sa ešte svietilo a na stenách blikotali slabé tiene. Kamienok sa s tichým rinčaním odrazil od okenného skla a dopadol na zem. Chvíľu počkal a keď sa už zohýnal po ďalší, okno sa so slabým protestom otvorilo.

„Musela som zamknúť. Poď potichu, myslím, že mama ešte čítala," šepla, no v hlase jej bolo počuť vzrušenie.

Dave sa postavil na malý stolík, čo osamelo stál pri stene. Pod jeho váhou trochu zavŕzgal. Vyhupol sa (Dave, nie stolík) na malú striešku, čo obkolesovala vrchné podlažie a na špičkách vliezol do tmavej izby.

Mabe ho chytila za golier vyblednutého trička a pritiahla ho k sebe. Teraz sa cítila dokonalo. Práve v tom momente, keď jej Dave položil ruky na pás a vyfúkol teplý vzduch do vlasov. Celý deň sa naňho smela iba pozerať, ale teraz, keď mu mohla prejsť dlaňou po hrudi, to bolo iné.

Dlaňou jej prešiel po zátylku. Cítil, ako je na krku vyskočila husia koža. Oči mala prižmúrené a pery trochu otvorené, akoby celý život žila pre jeho bozk. Naklonil sa bližšie k nej, no prv, ako jej stihol uštedriť teplý bozk na pery, otvorila oči. Nikdy sa mu nezdali hlbšie, nikdy nemali takú sýtu farbu. Mihalnice, čo jej tie krásne oči obkolesovali, sa nikdy netočili viac. Pery ešte nikdy neboli ružovejšie. Takúto si ju bude pamätať, keď o nej bude rozprávať. Ako o múze.

Stáli tam, pozerali sa na seba. Ani jeden z nich nič nepovedal, ani jeden z nich nechcel pokaziť to vzácne čaro momentu.

Noc po tom, čo sedeli na konci cesty, sa vykradli spolu von znova. David zobral i kľúče od auta. Potichu nasadli do starého Pontiacu. Viezli sa len pár minút, možno menej, no temná noc sa zdala nekonečná a svetlá auta osvetľovali prázdnu cestu. Stále šepkali, akoby ich mal niekto počuť, akoby sa mali prezradiť.

Dave odbočil na pustú Berkleyho plantáž - asi najznámejšie miesto v okolí. Cez deň sa tu potulovali turisti alebo sa tu prechádzali decká zo školy. Biela ceduľa s nápisom v tme žiarila, no nik iný tam nebol. Hviezdy osvetľovali tehlovú stenu ošumelého no rozľahlého domu. Lístie vo vŕbach šumelo.

Vyšli z auta a zamierili k domu. Nešli ďaleko, len kúsok do záhrady, kde vo slabom vetre tancovala tráva a mesiac sa leskol na hladine vyprahnutého jazierka. Sadli si na okraj, na špinavú deku, čo Dave vytiahol z kufra auta a máčali si bosé nohy v teplej vode.

Dave jej ruku prehodil cez plece a sladko bozkával na krk. Pomyslela si, že toto je najlepšie leto, aké zažila.

Zobudil ju závan vzduchu, čo prichádzal z okna. Závesy slabo viali a lúče slnka už stihli vyhriať kúsok podlahy pod oknom. Paplón si vytiahla vyššie, aby zabránila svetlu prejsť cez jej viečka. Ešte si chcela pospať, no hodiny na nočnom stolíku ukazovali 10:43. Odhrnula zo seba vyhriaty paplón a nahlas zaskuvíňala.

Nepamätala si, kedy Dave odišiel. Zrejme to bolo skoro ráno, pretože keď sa v noci zobudila, spal vedľa nej. Nahá hruď sa mu pomaly nadvihovala a ruku mal prehodenú okolo jej pásu.

Vstala. Na tvári sa jej po myšlienke na včerajší večer pohrával úsmev. Bosými nohami prešla ku dverám, no už bolo odomknuté. Pohľad jej padol na stolík, kde sa váľali perá a kúsok papiera. Keď prestalo pofukovať, závesy sa znova usadili a ona zbadala malý lístok nalepený na okennom skle. Na fialkovom papieri bolo čiernym perom nakreslené srdiečko. Možno to bolo klišé, no nech.

Zliezla dole po schodoch do kuchyne, kde ako každú sobotu rozvoniavala praženica. Na sporáku stál hrnček s čajom a za stolíkom sedeli jej rodičia.

„'Bré ráno," povedala, keď vošla do kuchyne.

„Dobré, princezná. Akú si mala noc?" spýtal sa nezaujato jej otec a ďalej si listoval v novinách.

„Pompéznu," šepla a uchlipla si z horúceho čaju.

˜ ˜ ˜ ˜ 

Velice sa ospravedlňujem tým dobrým a krásnym dušiam, čo ešte FtL čítajú a som im nesmierne vďačná. V poslednej dobe sa mi moc písať nechcelo a bez inšpirácie som sa do toho len ťažko nútila. Takže dúfam, že sa tento diel páčil a dúfam, že budete mať zázračné prázdniny! :)

Dia