dotyk lásky

n i n e

Natiahla sa po posledný kúsok pizze, akoby to mala byť jej posledná šanca na záchranu. S očami stále nalepenými na veľkú obrazovku si ho nemotorne vložila do úst. Mabel sa rozvaľovala hneď vedľa nej a oči sústredene upierala na biely strop.

„Môžeme to vypnúť, ak chceš?" slušne sa spýtala Sai s rukou natiahnutou po ovládač.

„Nie, netreba."

„Uf, ešteže tak. Fakt to chcem dokukať," zosunula sa hlbšie medzi podušky, no na film sa už nedokázala tak sústrediť. Mabe, s nohami vyloženými o operadlo gauča, stále venovala pozornosť iba stene nad ňou. Zrejme sivé tiene boli omnoho zaujímavejšie.

„Tak fajn!" rezignovane vykríkla Sai a ovládačom umlčala výskajúcu ženu za zrniacou obrazovkou, „čo sa stalo?"

„Čo by sa malo?" nezaujato sa spýtala Mabel. V jej hlave však bolo veľa vecí, ktoré tak túžila prebrať so svojou kamarátkou, no nevedela ako začať.

„Celú dobu mlčíš. Dokonca aj keď William škrtil Karru si mlčala. A to je pritom tvoja obľúbená časť! A keď už pri tom mlčíš, je to kritický stav!"

Mabe si nahlas povzdychla, bosé nohy položila na dlážku a pomaly odkráčala do kuchyne. Sai ju so záujmom nasledovala. Vedela, že Mabel začne rozprávať, len potrebuje čas.

„Včera som bola vonku s Davidom," vypustila zo seba jedným dychom.

„S Francom? No a? Stalo sa niečo?"

„Nie," dlaňami si prešla po smutnej tvári.

„Tak v čom je problém? Nie si snáď rada, že sa nič nestalo a ty nemusíš klamať Waynovi?"

„Problém je asi ten, že som chcela, aby sa aspoň o niečo pokúsil. Lenže on?! On sa len choval ako totálny chuj! Otváral mi dvere, smial sa — dokonca ja na mojich vtipoch! Pozval ma do galérie, potom ešte do kaviarne, zaplatil mi kávu, ale.... ale nič viac!" nervózne sa zasmiala a rozhodila rukami. Sailor sa len zvonivo zasmiala.

„Nesmej sa!" okríkla ju Mabe, zatiaľ čo jej samej nadskakovali kútiky.

„Niekto sa tu zamiloval!" vyhŕkla Sai a začala poskakovať okolo sklesnutej Mabe. Bosými nohami robila odtlačky na mramorových dlaždiciach a šibnuto sa smiala.

„Nie! Nie som zamilovaná! Len, len..."

„Len nevieš, čo chceš. Áno, to chápem. Tak mi povedz o tom vašom rande," vzala Mabelinu ruku a tiahla ju naprieč kuchyňou späť na gauč v obývačke.

„Najprv sme mali ísť do kina," začala, „večer predtým som sa uňho zastavila a povedala mu, že nedokážem s ním ísť von poza Waynov chrbát..."

„Ty koza!" zaskuvíňala Sai rozvalená na kresle vedľa nej.

„Teraz, keď sa tak na to pozerám, bolo to fakt divné, ale čo už," zasmiala sa, „no... Mali sme ísť do kina, no napokon navrhol galériu v Richmonde. Vieš, tú, čo sme tam boli ako siedmačky a Donald Zerriah sa tam dovracal... Prešli sme ju celú. Slnko zatiaľ zapadlo a my sme boli posledný, čo odchádzali. Potom ma pozval do kaviarne, kde sme sa ešte dve hodiny rozprávali. No a potom ma jednoducho odviedol domov. Nič viac. Žiadne objatie. Žiadny pokus o bozk. Nič."

„Možno to bude tým, že si mu jasne naznačila, že si s Waynom. Chlapec je preto slušný a nepokúša sa o nič."

„Ježiši! A nemôže byť aspoň trochu „rebel" a urobiť niečo?"

„Tak asi ne. Tak ho pozvi ty a urob s tým niečo."

„A čo Wayne?"

,,Wayne tam. Wayne hentam! On je pokiaľ viem stále v Bostone, takže môžeš ísť bezstarostne von s Davidom a ak by sa niečo pokazilo, Wayne sa to nemusí ani dozvedieť."

„Dobre, fajn. Hneď ako uvidím Davida, pozvem ho von ja."

„Správne," Sai horlivo prikývla.

„A teraz na iné. Bol u mňa Greg."

„A na čo?"

„Sai, on si myslí, že znova predávaš niečo z arzenálu tvojich rodičov," povedala Mabe otvorene a čakal na Sailorinu reakciu.

„Čože?" neveriacky vypúlila oči a rýchlo sa postavila.

„Myslí si," Mabe pokračovala, „a ja mu to neberiem za zlé, že predávaš drogy, aby si si zarobila na výšku."

„A ty mu to veríš?"

„Ja neviem, či mu mám veriť, Sai. Len chcem vedieť, či je to pravda. Predávaš ich?"

„Nie," povedala priškrteným hlasom.

„Sľubuješ?"

„Áno! Ver mi."

„Fajn. Verím ti."

•  •  • pesničku odporúčam •  •  •

Celou kuchyňou sa vznášal smiech ako páperie vo vetre. Odrážal sa od farebných stien a ako prach dopadal na okenné sklá. Vo vzduchu tancovala vôňa vanilky prepletená s pomarančom. Mama nepiekla už celú večnosť.

Na barovej stoličke pri malom kuchynskom ostrovčeku sedel pán Singer. Ústa mal roztiahnuté do širokého úsmevu a v rukách držal noviny, ktoré sa pokúšal čítať, no smiech jeho manželky mu nedovoľoval sústrediť sa. Mabel sa zvŕtala v tónoch hudby hneď vedľa svojej mamy. Ruky mala zamazané od cesta sfarbeného kakaom a nahé kolená sa jej opierali o dvierka kuchynskej linky.

Domom prešiel ako mráz zvuk zvončeka spred dverí. Na malú chvíľu zastavil všetok smiech a hlasy, ktoré však potom pokračovali.

„Bežím otvoriť!" kričala Mabel, zatiaľ čo si mydlové ruky oplachovala studenou vodou.

On však nevidel celé pozadie udalostí. Nervózne stál pred dverami a v spotených rukách zvieral kyticu bielych ruží. Čo jej len povie? Posledný raz nabral čerstvý vzduch hlboko do pľúc a dvere sa otvorili.

Stála v nich Mabel. Z rúk jej kvapkala voda a z copu jej vytŕčali pramienky vlasov.

„Wayne?" vzdychla prekvapene.

Chvíľu len mlčal a ona prišla bližšie.

„Ahoj," povedal potichu.

„Ahoj."

„Prepáč, že som sa neozval. Je mi ľúto, ako som sa správal," čakal, že Mabe bude nejako reagovať, no ona len ticho stála pred ním, „ľúbim ťa, Mabel.... A ani nevieš, čo mi robíš. Keď ťa vidím," nervózne prehltol, „každý môj kúsok zhorí do tla. Pretože ty si moje slnko... Slnko, ktoré milujem... Slnko, ktoré je súčasťou môjho srdca. Slnko, ktoré ma pri bozkoch páli na pokožke. A mne je ľúto, že som odišiel do tmy bez môjho slnka. Je mi ľúto, že som ťa opustil."

Mabe mlčala. Dych do pľúc naberala s námahou, akoby vážil tonu.

„Prosím, povedz niečo," zaúpel, „Mabel?"

Vzdialenosť medzi nimi, ktorú prekonala v jednej chvíli, sa zdala ako večnosť. Vrhla sa mu do náručia a rukami mu zašla do vlasov. Kameň, ktorý ju dni sťahoval k zemi opadol.

˜ ˜ ˜ ˜ 

vaše pocity? myšlienky? píšte a komunikujte!    

Dia