dotyk lásky

f i f t e e n

Niektoré momenty zostanú v mysli človeka do konca života.  Zostanú tam ležať nedotknuté a niekedy vyplávajú na povrch. Momenty ako sú prvé bozky, prvé rozchody a bolesť, ktorá po nich zostane. Prvý bozk bol od Tonyho Ferhalta. Bolo to týždeň po tom, čo jej vypľul do vlasov žuvačku. Chodili spolu ďalší mesiac, no keď sa rozišli, pretože Tony sa zaľúbil do iného dievčaťa, bolo jej to ľahostajné.

Prvý rozchod, ktorý jej lámal srdce napoly, prežila s Billym Severalom. Bol o rok starší a ona si až potom začala uvedomovať, že ju vôbec neľúbil. Lenže to najprv preplakala dve noci. Presne si pamätala, ako jedla gumených medvedíkov a prepínala programy v televízii.

Ďalší moment, ktorý si bude pamätať asi do smrti, bolo zoznámenie so Sailor. Predtým ju vídala na chodbách školy. Vždy nosila farebné tričká, niekedy aj batikované a celé popodpisované od iných deciek. Keď sa večer túlala mokrá od dažďa po ulici, už nevyzerala tak šťastne.

Teraz ležala na gauči v obývačke a potichu odfukovala. Keby sa Mabe vrátila o päť rokov dozadu, videla by ju na tom istom mieste. Ležala na gauči, celá biela v tvári, spokojná, že sa konečne mala kde zložiť. Rodičia ju vyhnali, pretože nespoznávali jej krehkú tvár. I teraz za to mohli. Oni boli dôvodom toho, že predávala drogy. Potrebovala peniaze, ktoré míňali, aby sa uspokojili.

Keď ju dnes ráno Dave našiel, spala na špinavom matraci na konci tmavej chodby. James ju vzal do náručia a odniesol do auta. Ešte nebola hore, len pár raz niečo zo spánku zamrmlala.

Teraz sedeli oproti nej. James už šiel domov, no David ostal, keby niečo potrebovali. Sedel na gauči, ruku mal položenú na stehne a díval sa pred seba.

„Čo budeme robiť?" spýtala sa potichu Mabe. David neotočil tvár, naďalej sa snažil neupútať očný kontakt. Len mykol plecami.

„David," nadýchla sa, „ako mám..."

„Ja neviem, Mabe," zamrmlal, „som príliš unavený."

„Si príliš unavený, aby si nás riešil?"

„Ty vieš, že ťa mám rád a ja viem, že máš rada Wayna. Nedokážem ti povedať, aby si ho kvôli mne opustila a nedokážem ti sľúbiť, že ho budem tolerovať. To, čo sa stalo, je našim tajomstvom. Nikomu nič nepoviem."

„Vďaka."

Pomaly prikývol. Žalúzie na oknách boli zatiahnuté, no i tak bolo vidieť svetlo z pouličných lámp. Ulica zívala prázdnotou, tak ako každý večer v Charles City. Z gauča naproti sa ozvalo tiché zamrmlanie. Sailor sa zobudila. Hlasno si vzdychla a s námahou otvorila oči.

„Kde som?" zašepkala.

„U mňa," ozvala sa prvá Mabe.

„Prečo?"

„To by som sa ja mala pýtať. Prečo si bola v Rosemary, Sailor?"

Mlčala.

„Vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek, však? Ja viem, že si predávala drogy svojich rodičov. Greg mi volal, že sa v poslednej dobe chováš čudne."

„Ja som... potrebovala... potrebujem peniaze."

„To si ich musela získavať takto?"

„Čo ty tomu rozumieš? Nikdy si nič nemusela robiť, vždy ti rodičia všetko zaistili. A čo ja? Hmm? To ja som tá, čo financuje svojich rodičov!"

„Sailor, mohla si k nám kľudne prísť, my by sme ti pomohli."

„Pretože to by si na mojom mieste určite urobila. Jasné! Už to vidím..."

„Mohla si za nami prísť, aby sme ti pomohli zarobiť si."

„Ty tomu naozaj nerozumieš, však? To nie je nejakých 50 dolárov, čo si zarobíš pomáhaním. Je to 26 tisíc! Na jeden posratý rok!" rozplakala sa.

„Vyriešime to! Počúvaš ma! Stále lepšie neisť na výšku, než skončiť v base."

„Nikto o mne nevedel," zamrmlala.

„Všetci to vedeli. Všetci si všimli, ako si sa v poslednej dobe správala."

Znova neodpovedala. Svetlá z ulice jej na tvár hádzali tiene.

„Chceš tu dnes prespať?"

„Nie, chcem ísť domov," vstala z gauča a zamierila ku dverám.

„Zaveziem ťa," po prvý raz prehovoril David. Zodvihol sa z pohovky, kývol hlavou na Mabe a vyšiel von za Sailor.

Mabe si vydýchla. Bola unavená, ako už dlho nie. Pozhasínala svetlá v kuchyni a šla si ľahnúť do svojej izby.

•  •  •  •  •  •

Najprv počula zvuk otvárajúceho okna, až potom na prstoch ucítila závan ranného vetra.

„Zlato?" veľká ruka mykala jej plecom.

„Uhm."

„Mabel."

„Áno, oci?"

„Viem, že si včera bola preč."

„Prepáč."

„Nechcem ťa potrestať. Viem, že si šla pomôcť kamarátke. Len si nabudúce nebuď taká istá, že keď povieš mame „nehovor to otcovi", tak mu to skutočne nepovie."

„Dobre. Vďaka."

„Obleč sa. Dole je Wayne."

„Pošli ho sem."

Otec zmizol za dverami a ona konečne vstala. Odostrela tmavé záclony, ktoré bránili svetlu vojsť dnu a navliekla si sivé šortky.

Wayne zaklopal a následne vošiel dnu.

„Najprv sa počká, kým vojdeš dnu. Mohla som byť holá."

„Akoby som ťa takú nikdy nevidel," uškrnul sa a posadil na rozostlanú posteľ.

„Tvoja mama mi povedala, že ste ju našli."

„Áno, v Rose spala na matraci."

„Mala by si niečo vedieť, Mabe," spotené ruky si utrel do dlaní. Práve v tomto momente by ocenil cigaretu.

„Keď som išiel v to ráno, čo si bola u Davida domov, videl som Sai pri vodárni s nejakými chalanmi. Nevidel som veľa, len to, že jej dali peniaze a ona potom volačo vytiahla z tašky a ..."

„Ja viem. Viem, čo robila."

„Prepáč, že som ti to nepovedal skôr. Trochu som sa bál, ako zareaguješ," vstal a pristúpil k Mabe. Chytil ju za ruku a jemne pobozkal na zápästie.

„Už si vyriešil tú vec s Rubym?"

„Áno, nevyhodím ho. Aj keď Brandon chcel. Ale veď vieš aký on je."

„Myslím, že si sa rozhodol správne. A Brandon je hlupák."

„Hej, hovor mi to."

Ruky jej položil na pás a pery pritisol jej. Znova si spomenula na Tonyho Ferhalta. Aj ten jej dal ruky vždy na pás.

Čo si myslíte? Stále sa vám tento "príbeh" páči? dajte vedieť vaše názory, budem rada xx

Dia