Ľadová dilema

26. kapitola

„Čo ťa prinútilo usmievať sa ako mesiačik na hnoji?"

Moje uši počujú, že Edita niečo rozpráva, ale môj mozog jej slovám nedáva žiadnu váhu. „Hm?" lenivo sa na ňu pozriem.

Edita pretočí oči, no Milan sa začne smiať.

Pred pár dňami, mi Edita navrhla návštevu hlavného mesta, kde väčšinu roka sídli a spolu sa vydáme na moje prvé nákupy pre bábätko do Viedne. To všetko ale až zajtra. Dnes si vychutnávam ľadové nealko Mojito na jednej z terás centra mesta.

Včerajší skorý ranný telefonát s Teom stále v mysli.

Mám mu odpustiť?

Ja stále neviem.

Teo mi volal poobede volal opäť a znova večer. Nenápadne mi medzi rečou vysvetľuje svoje motívy, prečo konal tak ako konal.

Začínam mu pomaly veriť, veriť že mu je všetko ľúto. Že je to len jedno veľké nedorozumenie. No kameň úrazu je Daniela. Je to stále niečo o čom mám pochyby. Prečo bol s ňou? Prečo jej hovoril o mne? Naozaj klame, keď i Barbara so Samanthou boli na pochybách a videli ich v septembri spolu? A čo tá účtenka s kvetmi? Náhoda?

A hlavne, dokážem o ňom niekedy nepochybovať? Chcem viesť taký život, kde sa budeme neustále kontrolovať a hádať sa?

„Nechaj ju, zjavne je zamilovaná." s úškrnom drgne Milan do svojej manželky. „Či sa mýlim? Žeby Jumpy dostal druhú šancu?"

Pri pohľade na Editinu zúrivú tvár mi klesne rázom úsmev. Edita je tvrdý oriešok na zlomenie. Otca, mamku a dokonca aj Igora si Teo už získal, no Edita mu to len tak nedaruje. Bude ju musieť presvedčiť, tak ako i mňa.

„Nemyslíš vážne, však je to len mesiac. Ako nepredpokladala som, že to medzi vami skončí, ale ani to že tak rýchlo povolíš." nasadí si slnečné okuliare, väčšie ako pol jej hlavy naspäť na nos a s prekríženými rukami padne do ratanového kresla. Hlavu odo mňa urazene odkloní.

„Však je tehotná, jasné, že už sú spolu." prileje olej do ohňa Milan.

„Prosím, práve že je tehotná. Musí viac myslieť na budúcnosť a nie len tak riskovať. A je jasné, že sú si súdení, toľko už musím uznať aj ja. A aj to, že to tomu idiotovi je ľúto, ale podusiť ho troška môže nie?" skrčí nos na Milana.

„Teo je fajn chalan. Myslím, že sa už dusil dosť. Nechcem sa ho zastávať, ale  tie hokejové pipky nie sú práve dôveryhodný zdroj."

„Práve sa ho zastávaš."

Vôbec im nevadí, že sa hádajú o mne predo mnou? Haló, ja som tu. Namiesto toho, pobavene sledujem ďalej ich výmenu názorov. Sú ako anjel a diabol každý na mojom ramene a možno ak jeden z nich vyhrá hádku, budem aj vedieť ku ktorému názoru sa prikloniť. A keď nie, aspoň sa pobavím na svoj vlastný účet.

„Plus. Nechaj ma Editka dohovoriť. Počul som, že po poslednom zápase, narobil poriadny rozruch s tou novinárkou, čo o ňom vypustila ten klam s porno herečkou." so spokojným výrazom sa pozrie na svoju prekvapenú ženu, ktorá ostáva prekvapená.

1-0 pre Milana.

„Ako to myslíš?" konečne sa pridám do rozhovoru.

Milan sa spokojne oprie a pomaly si pred tým odchlipne z jeho Espressa. „No myslím to tak," utrie si pery do servítky a úhľadne ju zloží pred seba. Z periférneho videnia môžem sledovať ako nad jeho teatrálnosťou Edita prekrúti oči. „že jej odmietol dať do konca života rozhovor, pohrozil jej súdom za hanobenie a tiež naložil tímovému manažérovi pre styk s verejnosťou, mimochodom dobre spravil, pretože to je poriadny chuj, a odmietol byť ďalej reklamou klubu. Buď to budú akceptovať alebo znova zmení tím."