A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 4

(Chris.)

Zbalil som si veci, a nasledoval policajtov ktorý má viedli von zo školy. A následne k ich autu do ktorého sme nasadli a začali jazdiť.  Celá moja trieda výšla von zistiť čo sa deje, všetky tváre mojich spolužiakov boli uprene na mne. Dorazili sme do policajnej   miestnosti, a ja som si vypýtal trochu vody ktorá sa mi dostala.

O proti mne sedel detektív, no zároveň aj policajt ktorý mi ihneď začali dávať otázky. ,,Takže.. mladý, vieš čo sa stalo?"

,,Bez mojej mami nič nepoviem." Povedal som keďže moja mama bola právnička bola tá najlepšia v meste, vyriešila a vyhrala súd už toľkých prípadov.

,,Je na ceste." Povedal policajt.

Povzdychol som si a snažil sa pochopiť situáciu a spracovať to čo sa stalo. O niekoľko minút do miestnosti vtrhla moja vystrašená matka, ja som sa ihneď postavil a skončil v jej náručí.

,,Mami.. nič som nespravil neviem prečo som tu, a ani čo sa deje." Hovoril som a slzy si nahrali cestu na povrch.

,,Neboj nič sa ty nestane." Povedala kľudným hlasom a ihneď svoj pohľad presmerovala na detektíva. Všetký sme si sadli za stôl, a ja som sa spýtal.

,, Čo tu robím?"

,,Takže.. aby sme išli k veci, v čeraj večer bol brutálne zabitý žiak strednej školy Lilerskej strednej. Podľa všetkých našich zdrojov sa uvádza že vy ste boli posledný s kým hovoril." Hovoril  detektív a v mojich ústach zostalo sucho ťažké som sa napil studenej vody.

,,Vy obviňujete môjho syna z niečo tak nechutneho, a okrem toho vás budem musieť sklamať. Môj syn v čeraj nebol na žiadnej patrí." Prehovorila moja matka z hrdosťou na tvary.

,,Budem vás musieť sklamať, bol tam v dispozícii máme kamerové záznamy ktoré boli v dome na ktorých je jasné vidieť že on bol jediný kto s ním na posledy hovoril."

,,Ale-"

,, Ešte som neskončil, po pár minútach rozprávania sa z vašim synom bol zavraždený."

,,Sú nejake záznamu že to urobil môj syn?"

,,Nie, je zatiaľ je len podezreli keďže bol posledný s kým sa obeť rozprávala."

,,Môžem vás uistiť, že môj syn by nikdy nič také neurobil. A to že bol na párty to si s tebou ešte vyjasním."

Rozmýšľal som či povedať o tom liste, ktorý som dostal no rozhodol som sa mlčať.   ,,Je to všetko?" Spitala sa moja matka a policajt si všetko zapísal a prikivol. Z mojou matkou sme sa dostali až k nášmu autu nasadli sme a medzi nami panovalo hrobové týcho.

,, Hneváš sa ?"

,,Až doma." Povedala a ja som lepšie mlčal myslím že dostanem poriadneho zaracha. Dorazili sme domov a ja som ihneď bežal do mojej izby kde som sa zavrel.  ,,Jak to že je mŕtvy? Kto ho zabil?" Moja hlava sa snažila prísť na riešenie no žiadne sa nenašlo.

Z toho všetkého sa mi urobilo zle, tak som musel do mojej izby pustiť vzduch ktorý naplnil moju izbu. Vydichol som si a vo dverách stala moja matka ktorá šla ku mne a sadla si na posteľ, ukázala na miesto vedľa nej a ja som pochopil sadol som si a ona začala hovoriť.

,,Jak to že si sám večer zmizol, bez môjho vedomia na nejakú párty! Vieš čo sa ty mohlo stať presne pre toto nechcem aby si chodil medzi ľudí."

,,Mami lenže ja som to neurobil schválne, len som si chcel vyraziť stále som len doma. Som zatvorený nesmiem ísť do lesa musím sa držať blízko domu.. nesmiem chodiť medzi ľudí.  Dusím sa, mám len jedného kamaráta. Nikdy som nebol v meste dlhšie... Prečo?má držíš pod zámkom?" Hovoril som čakajúci na odpoveď  na každú moju otázku.