A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 19

(Chris.)

Začal som z dámou ktorá bola so mnou kráčať, k pultu kde už bola nejaká dievčina ktorá robila kokteil. ,,Dobry-" chcel som hovoriť ale dáma mi skočila do reči. ,,Dobrý deň, toto je môj syn, Chris a potrebujeme niečo vedieť. Pracuje tu niekto, z roku 1999?" Hovorila milo žena. ,,Prepáčte ale já mám veľa prace, neviem či tu niekto taky pracuje."

,,Paní a kto tu to vlastný? Kto je tvoj šéf a kde je ?" Tento krát som sa spýtal ja.

Žena si povzdychla kukla sa na nás, a otrávene ukázala na zadné dvere ochotné som sa jej poďakoval, a začal kráčať aj zo ženou, k zadaním dverám na ktoré som zaklopal.  Načo sa o malú chvílu ozval starý hlas. ,,Ďalej."  Pohľadom som sa kukol na moju spoločníčku vydýchol si, a pomalí začal otvárať dvere.    Začal som vstupovať dnu, a za mnou aj žena. Miestnosť bola útulná a oproti nám sedel starý muž, ktorý si niečo zapisoval do notesu.

,,Dobrý deň." Povedal som z úsmevom no on len zdvihol hlavou, a znova začal niečo písať. ,,Dobrý som jeho matka, a potrebujem aby ste odpovedali na otázky môjho syna." Tento krát  povedala dáma načo on gestom ruky naznačil, aby sme si sadli na dve stoličky ktoré tam mal.  Keď sme tak urobili načo som sa začal znova pýtať. ,,Tak mi pomôžete?"  Spýtal som sa a starý muž len prikývol.

,,Viete ak ste tu od roku 1999 moju ma-" chcel som pokračovať vo vete ale zastavila ma žena vedľa mňa. ,,Mojej tety maminej sestri  pamätáte si tu ženu?"  Spýtal som sa z očakávaný, načo on zatvoril notes a dal dole okuliare. ,,Áno pamätám, bola to veselé dievča, pamätám si že ťažko robila nadčasy.. pretože potrebovala uživiť seba aj svoje dieťa." Hovoril starým hlasom.

,,Áno, to je ta žena moja teta a pamätáte si na ludi ktorý sem chodili?"

,,Keby si mám pamätáť, všetkých ľudí  a zákazníkov za všetké roky zostrarol by som." Starí muž sa pokúsil o vtip na ktorom sa zasmial len on.  ,,Skúste si prosím spomenúť, prosím.. som zďaleka cestoval som až z Harslonu aby som zistil to čo potrebujem."  Starý muž si len znova povzdychol a začal rozprávať  ,,Áno,  spomínam si chodil za ňou nejaký pan v obleku. No do tváre som mu nevidel a aj keby moja stará hlava to zabudla. Bol naozaj zvlášťny vždy sedel v rohu v hnedom klobúku, a jeho objednávka bola vždy stejna." Muž hovoril pričom sa napil čaju.  ,,Vždy si objednal čiernu kávu, z ovocnou tyčinku, no najviac na tom všetkom bolo zvláštne to, že keď nepracovala alebo si zobrala dovolenku, nikdy sa tu neobjavil.  Jeho syna som raz za čas, merkoval, ale potom z ničoho nič nastal deň ktorý si do terás pamätám."

Flasback.

(Ellie 1999)

Po veľmi dlhom čase som si konečne vydýchla,  popravde bola som šťastným bez seba. S ním som sa cítila  bezpečné tak ako nikdy, záujmal sa o mňa rozosmieval ma. Na moje 24 narodeniny prijal že mám dieťa a bol radosťou bez seba. A aj cez moju ťažkú stredoškolsku minulosť, ma držal za ruku. Zostala som tehotná vo veľmi mladom veku, utrpela som stratu matky.  Neustáleho  utekania sama pred sebou,  potom sa mi narodilo môj krásny chlapček, a z nočnej mory sa stala krásna spomienka. Keď som mala možnosť počuť bytie jeho srdiečka prestala som sa kukať na minulosť, chcela som pre neho urobiť aj posledné. Nastal deň kedy sme boli z Chrisom a mojim priateľom, v parku mali Chris sa hral na hupačke zatiaľ čo mi sme sedeli na neďalekej lavičke. ,, Vieš už dlho sa ta chcem niečo spýtať." Povedal neznamny muž načo som mu venovala jeden zo svojich mylich úsmevov.  ,,Áno hovor."

,,Vieš... už dlho sa ta chcem spýtať, čí by si sa ku mne nenastahovala."  Jeho slova ma mierne zaskočili. ,,No ja neviem, ja... není na to priskoro? Vieš.. "

,,Milujeme sa nie? Mohli by sme žiť ako skutočná rodina ja, ty a mali Chris."  Povedal popravde myšlenka že budem chystať večeru na stôl, čakajúca na svoju lásku z prace bola príjemná no stále, tam boli pochybnosti  žiť spolu bol predca vážný krok a posuň vo vzťahu. No po 3 týždňov rozmýšľania som nakoniec súhlasila a tak som sa začala aj z dieťaťom sťahovať od kamarátky.