A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 13

Chris.

Sedel som tam  a lem sa kukol na dvere, lenže moja pozornosť bola ihneď obrátená keď začal hovoriť Nicolas.

,,Počuj, pokúsime sa ťa dostať von dobré ? "

,,Jak ?" Spital som sa nechápavo.

,,Kaucia." Odpovedal mi, načo som sa pousmial až sa mi do očí nahrnuli slzy ,,ja.." chcel som niečo povedať lenže má zastavila Benova matka.

,,O dva dni budeš vonku, neboj sa postarám sa o teba." Hovorila načo som si pomyslel ,, vlastne kde budem bývať ?" Pomyslel som si sklamane. No o chvíľu sa ozval hlas, policajta ktorý hlásil, že návštevne hodiny sa končia. Čím som sa musel postaviť, zo stoličky a môj pohľad bol úpreni na dvere, z ktorých Jonas odišiel. Po tom čo som sa vrátil, do cely moje myšlienky boli rvôzne. ,,Po tak dlhej dobe.. ani ahoj? Vážne sa dostanem von ? Čo so mnou bude potom? No ako prvé, pôjdem na hrob svojej matky." Pomysel som si pričom sa mi nahrnuli slzy do očí.

........................(L.K)...............

,,Jak je možné že žije !?" Vykríkol som rozrušenie do telefónu, načo mi daní muž nevedel odpovedať,  tak som to z hnevom položil a snažíl sa skludnit, chodením po izbe sem a tam. 

.....................( O niekoľko dni neskôr)....

Nastal čas čas kedy som dostal správu, že budem prepustený na kauciu bol som vystresovaný, keďže som bol zavretý lem medzi týmito stenami. ,,Kto asi bude čakať za bránou?" Povedal som si sám pre seba, keď v tom mi policajt zabuchal na celú, pričom mal v druhej ruke čisté oblečenie. ,,Hej mladý... Máš šťastie moc dlho si tu teda nebol." Povedal a začal celú odomykáť.

Následne som sa prezliekol do oblečenia, v ktorom som sem prišiel pred odchodom mi vrátili všetky veci ktoré mi boli odobraté a z policajtom som začal kráčať k východu. Bol zo mňa úplne iný človek, už som nebol ten bezradný chlapec no zároveň, som bol slabý, čo sa týka mojich blízkych ? Zvláštne slovo nemám už žiadnych.  Chris si hovoril až sa dostal k východu, dvere policajt, otvoril a následne sme sa ocitli pri bráne ktorú taktiež začal otvárať.

Keď bránu otvoril, mne sa mohol naskytnúť pohľad na slnko ktoré mi ihneď vrazilo do očí, na vzduch slobody ktorého som sa nevedel nabažiť a na zemské svetlo ktoré mi bolo odopriate, bolo krásne znova všetko cítiť vidieť a dýchať.   Brána bola otvorená, a keď som ňou prešiel, dvere sa za mnou následne zavreli.  No zarazilo ma keď som, za bránou nikoho nevidel ,Nicolas, jeho matka, Jonas.. ktorého som tu čakal medzi prvými tu neboli, a vlastne o čom by som s ním mal rozprávať? Čo by som mu mal povedať ?  Chris si hovoril sám pre seba takéto otázky na ktoré však odpovede nedostal.

Vybral mobil z vrecka, a skontroloval či má signál keď ho mal skontroloval si aj kredit ktorý mal síce nie moc ale pár centov kreditu tam bolo. Zapol internet a do vyhľadávača napísal taxi, čo mu umožnilo vidieť číslo na taxi linku na ktorú klikol a začal číslo, vytáčať po chvíli  sa mu ozval muž v telefóne a následne mu povedal kde sa nachádza.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

Po ukončení hovoru a dlhého čakania sa taxi dostavil na miesto, a Chris ochotne nastúpil do taxíka penzie nejaké mal, keďže vo väznici robil práce druhým väzňom, ako napríklad, čistenie veci, alebo ukladanie oblečenia.  A čo im rodiny posielali, s toho niečo dostal aj Chris.  (Dúfam že to chápete XD) ,,kam to bude ?" Spýtal sa načo sa Chris zamyslel.

,, Choďte prosím na adresu.. dragonstreet 12/333 " Chris povedal pričom sa mu srdce naplnilo úzkosťou a zármutkom. ,,Tak ďaleko ? Ten som je mimo civilizácie a je pri cintoríne." Povedal vodič načo Chris len prikivol. Čím kilometre ubiehali tým viac, bolo Chrisovi smutné.  Až sa konečne dostali, na dané miesto,  Chris ako bez duše zaplatil a následne vystúpil z auta.  Ktoré sa dalo znova na cestu, Chris stal len pár krokov od svojho domova jeho očí boli uprene na starý dom, čo spôsobilo že sa mu hlave prehrávali spomienky ktoré sa snažil potlačiť.