( Rok) 1999
Slasť udalosti ktorá otriasla celým mestečkom Harlson pred niekoľkými rokmi presne na Halloween práve na tejto škole v deň udalosti prišiel neznámy útočník, ktorý masivne zabil niekoľko ľudí avšak len jedno dievča ktorému sa podarilo un...
Unavené som vstal z postele a z mojich úst sa ozvalo zívanie prehrabol som si vlásy a prišiel k zrkadlu. Kukol som sa na svoje telo, a následne na svoje trenky. "No jo no človek si nevyberá kedy sa mu postaví." Pomysel som si a začal chodiť k svojej skrine ktorú som otvoril a zobral z nej jedno tričko, čuchol som si k nemu a len som kývol z plecami.
Následne som si ho dal na seba a nahodil aj nejaké rifle, kašlal som na hygienu chytil som sprej dal si voňavku s ktorou som si na seba dal aby mi to tričko voňalo. Následne som si si rýchlo umyť zuby no zrazu sa opäť ozvalo klopanie na moje dvere.
,, Desať minút." Povedala moja matka a ja som si rýchlo nasadil žuvačku zobral ťažkú následne na seba dal aj trigovicu a začal chodiť dole po schodoch. ,,Stihol som to."
,,Len tak tak, aj tak meškame." Povedala a ja som si sadol do auta ktoré ihneď začalo jazdiť. Cesta bola príjemná no zabudol som dodať že žijeme v lese ďaleko od civilizácie čo má svoje výhody aj nevýhody napríklad keď prší tsk je dobrý vzduch, no tie ktoré nemám rád sú časté výpadky elektriny a Wi-fi čo je pre mňa horor keďže v mobile mám celý svoj život. Občas započujeme nejaké zviera no nič si s toho nerobíme.
Vlastne nikdy som moju matku nechápal, nikdy sme nežili medzí civilizáciu čo sa týka mojich kamarátov nikdy som k nim nemohol ísť ani na chvíľu spať vždy spali len oni u nás. Keďže bývame v lese cesta trvalá dlhšie než som čakal. No o malú chvíľu som videl šípku a vedľa nej tabuľku na ktorej bolo napísané.
"Vitajte v mestečku Harlson." Len som si povzdychol a sledoval rvozne domy až sme prišli k škole kde mama prudko zabrzdila aj a som myslel že dostanem infarkt. Moja matka sa zadívala na školu a zostala ohromená svojim strachom, z jej oči som mohol vidieť hrôzu strach.
,,Takže prídeš po mňa po škole?" Spital som sa no odpoveď som nedostal.
,,Mami.." povedal som a z jednou rukou jej zamával pred očami načo sa prebrala.
,,An-ano p-pridem pre t-eba." Dostalo sa z nej trasucim hlasom.
,,Mami si v poriadku?" Spital som sa starostlivo.
,,Áno som." Odpovedala mi neisto.
,,Nejak som rozmýšľal, a napadlo ma čo keby po škole po mňa prísť nemusíš čo keby pôjdem sám."
,,Nie." Odpovedala rázne.
,,Ale mami mám 20 o chvíľu budem mať 21 myslím že sám ísť dokážem." Snažil som sa ju presvedčiť.
,, Chris povedala som niečo, tak ma rešpektuj toto mesto je zle všade môže byť nebezpečné nechoď sám nikam ja ťa po škole vyzdvihnem jasné ?" Povedala a ja som si odfrkol a následne vyšiel z auta zatvoril dvere pozrel som sa na školu povzdychol som si a vošiel dnu, a následne som si to napochodoval k skrinkam.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
