( Rok) 1999
Slasť udalosti ktorá otriasla celým mestečkom Harlson pred niekoľkými rokmi presne na Halloween práve na tejto škole v deň udalosti prišiel neznámy útočník, ktorý masivne zabil niekoľko ľudí avšak len jedno dievča ktorému sa podarilo un...
Kukol som sa do mobilu, a následne som sa začal pozerať za seba a po okolí. Vstúpil som do vnútra. A pred sebou bola tma tak som si zasvietil baterkou, začal som chodiť po dome pričom som zavolal. ,, Haló? Je tu niekdo? Jonas si doma?" Hovoril som zo stráchom. Začal som chodiť hore po schodoch, zo stráchom lenže v momente ako som stúpil na piati schod.
Sa svetlá v dome rozsvietili a ja som mohol vidieť pekné naladenu romantickú, atmosféru. Na všetko som sa pozorné pozeral ruže ktoré boli na zemi a sviečky vedľa srdiečka.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Dom bol krásne vyzdobený, rvôznimi dekoráciami. Nechápavo som sa po dome obzeral, až som v obývacej miestnosti mohol vidieť úsmev chalana ktorý bol v čiernej košeli. A v ruke držal krásne červenú ružu.
Moja tvár bola prekvapená a jemné nechápava, začal som chodiť dole a následne k nemu. ,, Čo to má znamenať?" Spýtal som sa on sa ku mne priblížil, a zahľadel sa do mojich očí.
,,Neviem kde mám začať.. keďže sa k není na také romantické veci, no ja som myslel že sa ty to bude páčiť. Zabudol si ? Keďže je to vonka nebezpečné.. tak som sa rozhodol že sa navečeriame spolu, kde začať od prvého okamihu ako si vstúpil do tohoto domu a následne omdlel. Som vedel že si niečím jedinečný, neviem keď som s tebou.. zabúdam na všetky problémy ktoré sa nám v živote dejú. nikdy predtým som také necítil, pri žiadnej babe je to zvláštne... pretože si prvý chalan ku ktorému niečo cítim." Hovoril Jonas celkom nervózne.
Moje srdce začalo búchať veľkým tempom, môj dych sa taktiež zrýchlil a moje ústa sa nezmohli na žiadne slovo. "On mi tu vážne vyznáva lásku?" Pomyslel som si, nemohol som však zaprieť to že má niekoľko krát zachránil a že mi na ňom nezáležalo bavilo ma ho rozčuľovať, no stačí to na to aby som ho ľúbil?
,,Ja..." Chcel som niečo povedať lenže mám znova zastavil. ,,Počkaj ešte pred tým než má odmietneš viem že necítiš to stejne čo ja.. ale skús mi dát šancu."
,,Jako jaku šancu?" Spýtal som sa.
,,Šancu milovať ťa, prosím otvor mi tvoje srdce." Rozprával a začal sa ku mne približovať a dal predomnou ružu a čakal či si ju vezmem alebo nie.
,,Ja... " Nevedel som čo povedať, niekedy slová nestačia na to aby človek vyjadril svoje pocity. Hľadel som hlboko do jeho módnych oči, a mohol som tam vidieť úprimnosť no zároveň strach z odmietnutia. Svoje ruky som priložil okolo jeho krku a na mojej tvári sa objavil úsmev ,,takže nie si taky blbec ako som si myslel." Povedal som a spojil naše pery v jedno, jeho pery boli sladké bol to veľmi krásny no zároveň magický okamih.
. . ... ..................
(Trey.)
Dorazil som domov, zo školy a ubehlo niekoľko hodín čo som doma. Popravde som sa nudil tak tak som si niečo čítal. Môj najlepší kamarát sa mi už dlho neozval a tak som sa mu rozhodol napísať správu, lenže mi neodpovedal skúšal som sa dopísať Nicolasovi lenže aj ten bol nedostupný.
