A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 6

( Chris.)

Pokojne sme sa obaja vrátili domov, otvorili sme dvere a v kuchyni sme ucítili vôňu jedla. Prišili sme do kuchyne a mohli sme obaja vidieť že za šporákom je Trey,  ktorý ak si nás všimol ihneď za není išiel.

,,Kde ste do piči zmizli!?" Zakričal na nás Trey.

,,Bol som.. ja som bol..."

,,Chceli sme ísť do lesa, kuknúť či nie sú nejaké čerstvé huby."  Nicolas povedal.

,,Hmm v noci? Vieš o tom že Chris je alergický na huby však?'

,, Boli sme na prechádzke." Povedal som a obimul ho.

,,Kedy si vstal?"

,, Pred niekoľkými hodinami, dostal som chuť na vajíčka tak som si ich začal robiť."

,, Vážne a čo mi ?" Nicolas prehovoril a prišiel k nemu bližšie načo, Trey znervóznel.

,,Ehm.. môžeme sa nájsť spolu."

,,Nebudem rušiť musím sa ísť prezliecť." Odpovedal som im keďže má obaja začali ignorovať. Začal som kráčať po schodoch a následne do svojej izby.

,,Mama ešte nie je doma ?" Povedal som si sám pre seba keď som otvoril svoj šatník a začal z neho vybrať čisté oblečenie. Následne som sa kukol na hodinky a bolo okolo tri hodiny ráno.

Nastalo ráno a s ním aj nový deň nakoniec som spal na postelí sám nemám ani tušenie kde zmizli chalani, prebudili ma slnečné lúče ktoré mi svietili do očí.  V duchu som si zanadaval a pochmúrne som vstal z postele. Zobral som si do rúk mobil a začal chodiť dole, tanier bol umytí a všade bol poriadok otázka však bola kde zmizli.

Začal som prechádzať izby a nakoniec ich našiel v jednej izbe ako obaja spali v objatí, nevedel som či sa usmievať alebo sa tváriť prekvapene.  Vlastne hovno prekvapené, nakoniec som zatvoril dvere a snažil sa dovolať mojej matke no mala nedostupný hovor.

,,No tak zdvihni telefón."

,,Zas schránka."

(Jonas.)

Celú noc som nespal a snažíl sa pochopiť či volať svojej matke lenže mala tam hlasovú schránku, po svojej rannej rutine som si to napochodoval k dverám. Lenže v okamihu na ne niekdo zazvonil a ja som ihneď otvoril dúfajúc že to je moja matka no nikoho som tam nevidel, začal som sa kukať do prava a následne do ľavá no nikde nikdo.

Potom sa môj zrak upresnil pod seba a ja som mohol vidieť darček. Zdvihol som ho a opäť sa kukol do všetkých strán. Na jednej zo strán darčeka bol nadpis.  "Otvor má, pre Jonása."   Zobral som ho do rúk zatvoril dvere a začal s ním chodiť ku kuchynskému stolu. Následne som darček položil na neho a začal som rozmýšľať či ho otvoriť.

(Chris.)

Sedel som za stolom a len tak jazdil po internete, lenže o malú chvíľu som započul kroky smerujúce ku mne. Svoj zrak som obrátil na prichádzajúce sa osoby ktoré mali na tvary úsmev.

,,Ale ale kto to ide? Šípková Ruženka a jej princ."  Povedal som z úsmevom a oni si za stôl taktiež sadli.

,,Jak sa vám spalo?" Dodal som.

,,Pokojne a nerušene." Môj najlepší kamarát mi odpovedal.

,,To si viem predstaviť."

,,Tvoja mama ešte nieje doma?" Povedal Nicolas.

,,Není ale každú chvíľu by mala dosť."

,,No mi už pôjdeme, Chris keby sa niečo stalo nápiš mi." Nicolas znova povedal a ukázal na mobil.  Ja som len prikivol stal som a odprevadil ich ku dverám.