A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 15

(Chris.)

Z nepokojom sme sa vydali do školy medzi všetkými vládlo hrobové ticho, vstúpil som do školy a sponzoroval pohľady všetkých na okolo.  ,, Chris pod nevšímaj si ich." Povedal a začali sme spolu chodiť krokom zatiaľ čo Jonas zostal niekde medzi školskou halou a skrinkami.

Obaja sme vybehli na WC záchody kde má začal dávať objatie pričom sa mu spustili slzy. ,,Ja neviem čo ty mám povedať."  Bolo prvé čo zo seba dostal.  ,,Myslím si že si urobil dosť, dostal si ma od tial a to mi úplne stačí."   Odpovedal som mu a obaja sme sa začali kukať tomu druhému do očí pričom sa mi nahrnuli taktiež slzy čo som nechápal.

,,Už sa ty nič nestane." Povedal znova 

Načo som len prikivol a povzdychol si  ,,tak aké sú novinky? Ako to máš z Treyom? Prečo neprišiel na návštevu? Však je môj najlepší kamoš." Hovoril som no na Nicolasovej tvári som zaznamenal sklamanie .

,,On mi už nie sme spolu vieš zmenil sa a už to není ten človek do ktorého som sa zamiloval." Hovoril sklamané Nicolas no potom sa ihneď usmial ,,ale terás si tu ty a ja terás budem tvojim najlepším kamarátom, a povec mi ako to máš ty z Jonasom?" Spital sa má otázku na ktorú som mu odpoveď dát nemohol.

,,Ja neviem, no nechcem to riešiť skvor .. by som sa zameriaval na L.K." zmenil som téma.

,, Zhrňme si všetky udalosti, L.K. nás pozná odkiaľ ? Nevieme všetky vraždy sú spojené s nami."

,,S nami ?" Nicolas nechápavé povedal.

S našimi rodinami.  Pamätáš si pozvánku z 999 roku?  V tom roku moja mama chodila do tejto školy.  Možno aj tá tvoja vlastne.... Spomeň si na tú ročenku!  Jedna stránka bola vytrhnutá, ale prečo?

, Pretože niekto nechce aby sme vedeli čo sa stalo na tej párty?" Nicolas dodal .

,,Nie niekto ale L.K. niekto vie čo sa stalo a snaží sa nám znepríjemniť život."

,,Myslíš že naše rodiny spravili niečo zle  a inak, ten kľúč našiel si ho u vás doma ?" Nicolas povedal a ja som chytil kľúč  na mojom krku, ,,no.. áno ale už je to moc na mňa." Chcel som niečo povedať lenže sa ozval zvonček ktorý značil že máme ísť ihneď do triedy.

.
.
.....

Hodina skončila tak ako začala, zavinením ktoré hlásilo koniec hodiny všetky žiaci Strednej školy Harlson si začali baliť svoje potrebné veci do školskej tašky a následne začali odchádzať z triedy.   Ja a terás už môj nový najlepší kamarát Nicolas sme sa taktiež vydali na cestu, o pár minút sme sa ocitli na chodbe ktorá sa začala plniť žiakmi.

Môj zrak spozoroval v sekunde tri prichádzajúce postavy ktoré smerovali ku skrinkam bolo to ako vo spomalenom filme  ,,to je..."

,,Týcho." Povedal som a sledoval Treya ktorý bol elegantné oblečený a na  očiach mal čierne okuliare a za sebou dve ženské ktoré sa lepili na Treya.  Pohľadom som spozoroval Nicolasa ktorému začali tiecť slzy. Ktoré som mu ihneď zotrel a z úsmevom sme sa dostavili ku skrinkam ktoré sme otvorili.   Odložili si tam všetky potrebné veci,  a následne zavreli kukali sme sa na ľudí ktorý mi venovali pohľady pričom si o mne hovorili všemožne veci ktoré som sa snažil ignorovať.

Prekrútil som hlavou a nahnevane odišiel načo som začal písať správu na mobile. 

(Chris.)

,,Uvidíme sa potom." 

Správu som odoslal a začal som bez dovolenia kráčať preč zo školy nechcel som tam byť už ani minútu,  vyšiel som zo školy a o pár minút som sa ocitol v meste kde som videl rvôznych ľudí čo telefonovali alebo nakupovali či išli nakupovať.  Po meste sa spustil chladný vietor ktorý so mnou trochu otriasol no, začal som kráčať niekam do neznáma.