A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 20 - Finale ☆☆☆

V PREDCHODZICH KAPITOLÁCH STE SA DOČÍTALI.

Dvere sa otvorili a v nich stál útočník ktorý začal chodiť po triede. Elle ťažko dýchala a z jej oči sa začali valiť slzy. Ellie bola schovaná za poslednú lavicu a pomalí nakukla útočník bol od nej ďaleko.  Všimla si otvorených dverí vytazne a z nádejou sa usmiala musela to urobiť rafinované musela prebehnúť na ďalšu lavicu.

Vrátil som sa, drž sa Harlson a jeho obyvateľa čaká vás búrka a dážď proppmonajuci kvapky krvi." 
Vážne má chcú vystrašiť umelou krvov? A odkazom?"

Zasmial som sa vložil odkaz do vrecká a začal chodiť von kde má už čakala moja mama z autom ktorá začala  trubiť na náznak že mám ísť k autu a nastúpiť si čo som aj urobíl.

Čože !?" Vykríkol som  Taylor vystúpil z auta a chytil ma za druhú ruku.

,,Never mu ! Klame."

,, Pusti ho!"

,,Nie ty ho pustí!"

,,Ide so mnou !"

O proti mne sedel detektív, no zároveň aj policajt ktorý mi ihneď začali dávať otázky. ,,Takže.. mladý, vieš čo sa stalo?"

,,Bez mojej mami nič nepoviem." Povedal som keďže moja mama bola právnička bola tá najlepšia v meste, vyriešila a vyhrala súd už toľkých prípadov.

Nicolas.

Sedeli sme v aute ktoré išlo neznesiteľnou rýchlosťou po nočnej diaľnici v nás oboch bol veľký strach a nevedeli sme čo sa bude diať. ,,Môžeš..ísť trochu pomalí?" Povedal som zo strachom no dievča viac pridalo. 

Chris

Moje srdce začalo byť veľmi veľkým rýchlo tempom, a celý môj skurveny život sa mi prehral pred očami. ,,Mohl-li by ste tu sekeru odložiť ?" Povedal som a ťažko prehltol no ona sa len hlupo usmiala a začala sa približovať zo slovami. ,,Nie nemôžem." Začal som cuvat viac k oknu a ona bola čím viac tým viac bližšie  ,,Puste tu sekeru." Znova som zopakoval a prišiel až ku oknu ťažké som bol  v koncoch.  Očami som začal skúmať  niečo čím by som sa mohol ubrániť, ale nič by nebolo dostatočne keďže mnou mala prejsť sekera. Nakoniec som očami zhliadol pilník  ,,No aspoň zomriem ako niekto kto bojoval o svoj život z pilnikom."  Pomyslel som si a rýchlo ho zobral do rúk, stará dáma, bola blízko a stále sa usmievala no po chvíli začala hovoriť. ,,Zabila som už veľa ludi, no keď som sa dozvedela že žiješ.... nevedela som sa dočkať tejto chvíle, chvíle kedy do teba zapichnem niečo ostre a následne ty prerazim tvoje sladké srdce. Nie som kanibalka no rada si pochutnam na tvojich črevách." Povedala a já som začal byt viac zmiereni s tým, že zomriem. Stará dáma nazbierala všetku sílu ktorá jej v tele zostala a sekeru zdvihla do vzduchu ja som zavrel očí, a čakal na to až mojim telom prejde ostra vec. Zo zavretými očami som čakal no zrazu nastalo ticho, a ani nie o malú chvíľu na mňa začalo niečo kvapkat, pomalími pohybmi som začal otvárať očí naskytol sa mi pohľad na krvavú sekeru, ktorá bola par metrov  odo mňa. Svoje očí som premiestnil do pravej strany, a mohol som vidieť telo starenky ktorá začínala byť vo vlastnej krvavej kupeli.  Pozrel som sa pred seba a mohol som vidieť dámu ktorá ku mne začala chodiť a podala mi ruku, ihneď som vstal zo zeme na ktorú som padol a nechapavo som sa na ňu pozrel.  ,,Vy... " No ona mi naznačila že mám byť ticho, prišla k nehybnemu telu a nechala tiecť malú slzu.  Potom sa otočila späť ku mne,  chytila ma za ruku a začali sme kráčať k dverám kde sa zastavila pozrela sa hlavou znova na ňu a povedala  ,,Ahoj mami, odpočívaj v pokoji." Šokovane som otvoril oči a chcel niečo povedať. ,,Zabila si svoju matku? Ale prečo? Čo... kto to je odkiaľ má pozná, a kto si ty ?"  Začal som na ňu sypat otázky no ona ma len z úsmevom pohladila po tvary ,,Nie tu."  Odpovedala a začali sme chodiť z motelu a následne som nastúpil do jej auta a ona  začala jazdit a zbraň schovala.