A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 18

[Spojené Kráľovstvo Americke.]

(Chris.)

Dorazil som do cieľa okolo niekoľko hodín večer, ocitol som sa na letisku a logický som si začal volať taxi. Mesto pôsobilo chladné ako som si myslel, keď mi na mobil prišla sprava ,,váš taxi je na mieste." Začal som ho očami hľadať vyšiel z letiska a nakoniec som uvidel žltý taxi do ktorého som ihneď nastúpil.

,,Kam to bude?" Spýtal sa vodič načo som ja povedal.

,,Do nejakého motelu nejakého kde to nestojí moc peňazí viete mi nejaký odporučiť?" Spýtal som sa,  načo sa vodič usmial.

,,Jasne Hotel Old Coach House Motel je to tam trochu síce opustené, ale jeden čas to bol veľmi populárny hotel. "

,,A prečo už nie je ?"

,,Pane sme v spojených štátov amerických, jednu chvíľu je tu niečo populárne a na druhý deň znova príde niečo nové. "

,,Aha tak teda poďme tam." Vodič naštartoval auto a začal jazdiť pričom pustil rádio na spríjemnenie atmosféry.  ,,A vy nie ste odtiaľto však? Že by prázdniny?"

,,To je tak vidno že nie som od tialto? Nie na prázdninách tu nie som, hľadám tu niečo."

,,Ak ste niečo aj stratili, verte mi že v spojených štátov amerických to rozhodne nájdete, večer sa tu práve že žije najviac. Toto mesto je jak na hodinkách nikdy sa tu nič nezastaví."

,,To je fajn."

,,Tak a sme tu."  Vodič povedal po dlhej ceste jazdenia. 

,,Koľko platím?"

,,5 dolárov poprosím."

,,Jasne." Zaplatil som a následne vystúpil zobral svoj kufor z kufru a očami začal skúmať hotel pred ktorým, som stál.

Chcel som vojsť dnu lenže mi prišla sprava na mobil vytiahol som ho z vačku a prečítal správu ktorá mi prišla. ,,váš taxi je na mieste prosím nastupte."  Nechápavo som sa na správu kukal niekoľko hodín no potom, som prišiel k dverám na ktoré som zaklopal keďže t nikde nebol žiadny zvonček.

Už som myslel ze nikto neotvorí, no zrazu sa dvere začali otvárať a mne sa naskytol pohľad na staršu paní.

,,Dobry deň, mám záujem sa ubytovať."

,,Kto ste a kde ste?" Hovorila paní zo starým chraplavim hlasom, ktorý popravde nahaňal strach.

,,Tu som, vy ste nevídaná? Bez urážky."

,,To je v poriadku, poďte ďalej." Povedala a já som tak urobil zatiaľ čo ona zatvárala vrzave dvere. Očami som tam začal skúmať každú časť ktorá sa mi naskytla, na stene bolo par obrazov a aj tanierov ktoré boli všemožnými farbami pokreslene.

,,Poďte tu si sadnite." Povedala stará pani načo som sebou trochu cukol ihneď som šiel do obývacej miestnosti a sadol si na proti nej do kresla.  ,,Mohol by si nám prosím naliať čaj?"  Povedala a já som začal brat nádobu a začal liať zdá sa práve dovareni čaj.

,,Takže.. vy sa tu chcete ubytovať musíte rátať z pravidlami ktoré budete musieť dodržiavať." Povedala stará pani pričom sa napila čaju.

,,Nemusíte sa báť, nie som problémový."

,,Vidíte tam tu zmluvu, tam sú napísané všetkých 10 pravidiel ktorých sa budete musieť držať, ak sa vám pravidlá nepáčia  nájdite si iný motel."

,,Nie, jak vravím nie som vôbec problémový práve naopak, nezdržim sa dlho potrebujem len niečo zistiť a hneď odídem ani nebudete vedieť že som tu."