A game with fate {Gay dráma zahada story}

Chapter 9

(Chris.)
V miestnosti bola tma, a kroky smerujúce k ku mne boli čoraz blízko môj strach a to že má nevidel nezabránilo adrenalínu v mojom tele. Bol som za regálmi a pomalí ale isto som začal kráčať, k vchodu tak aby ma nevidel. Lenže som sa zastavil keď som nepočul žiadne kroky, bolo to divné keďže zmizli.

Moje rýchlo buhacie srdce premýšľalo či je bezpečné odísť z môjho ukrytu. Po dlhom premýšľani som sa rozhodol že vyjdem, lenže v momente ako som vyšiel o pár krokov ďalej bol on. Okamžite sa otočil ku mne a začal kráčať. Pričom ja som začal bežať ako o život a pri tom som kričal ,, pomoc! Pomoc !"

Keď som dorazil k dverám tak oni sa ihneď otvorili, a v nich stál Jonas ktorý mi dával jeden z jeho nechápavich pohľadov.

(Jonas.)

Začalo zvoniť a popravde som sa obával, keďže sa sa dlho neukázal. Začal som ho hľadať. No po dlhšom hľadaní som ho nájsť nemohol tak som sa išiel spýtať riaditeľa či by sa nekukol na kamerové záznamy. Keď mi povedal že šiel do starat a nálezov, bez váhania som išiel za ním. Keď som však otvoril dvere, mohol som vidieť jeho vystrašený výraz a slzy na jeho tvári.

,,Stalo sa niečo ?" Spital som sa. On sa mi len vrhol do objatia a začal silno plakať, nechápal som príčinu no začal som ho upokojovať. ,,Pššš je dobre už je dobré." Rozprával som kľudným hlasom.

On sa od objatia vzdialil, a ja som mu utrel slzy pričom som sa znova opýtal. ,,Stalo sa niečo ? Si v poriadku?" No on mi neodpovedal a ukázal na otvorene dvere a na prázdnu miestnosť.

,,Však tam nič nie je." Povedal som a Chris sa otočil taktiež na prázdnu miestnosť. ,,Ale ale vážne tam niečo bolo."

,, Jasné poď začala hodina." Povedal som a obaja sme sa vydali na cestu.

(Trey.)

Vyšli sme zo záchodov, a chcel som pokračovať v chodení lenže Nicolas má zastavil. ,, Takže spolu oficiálne chodíme?" Spital  sa má, no ja som sa len na neho nežné pousmial a začal prehovoril som. ,,To by som sa mal spitat ja teba nie ? Cítiš ku mne niečo ?"

Spital som sa a mohol som vidieť že je v šoku, no zároveň v strese keďže premýšľal čo má povedať.

,, Myslím že som sa zaľúbil do tvojho zadku." Odpovedal mi načo som mu dal facku. ,,Tak až sa zaľúbiš do môjho srdca daj mi vedieť." Povedal som ironicky a začal si to kráčať do triedy.

.
.
.
.

(Nemocnica.)

Razovo sa otvorili dvere od nemocnice, a v nich stál človek v čiernej kapucňe, zapol monitor nespoznaneho hlasu a ihneď začal rozprávať. ,, Nehovoríl som ty, že ich nemáš zabiť ale len vystrašiť." Povedal neznámy človek zobral nôž začal kráčať k nemu a v momente keď chcel ďalší človek zareagovať vo svoju ochranu. Už bolo neskoro, nôž bol zapichnuty v jeho srdci.

Čím sa muž v maske klauna pozrel na užitočnýka a potom na nôž. No nakoniec stratil vedomie a padol na zem, a začal z neho vyprchávať život. Následne prišiel k obom ženám, a ihneď im zachránil životy skvor než by bolo neskoro.

(Chris.)

Bola posledná hodina, a ja som sa nechápavo kukol na Treya ktorý mi niečo naznačoval. Pochopil som to až v tedi keď mi ukázal na lístok ktorý bol pri mne a na zemi, opatrne som sa preň načiahol zobral ho do rúk ruzmuchlany papier rozbalil. A mohol som si prečítať čo v ňom bolo napísané.

,,Ako to máš z Jonasom?"  Papier som znova schulil do guličky a hodil mu ho nenápadne naspäť. Učiteľa sa otočila a začala rozprávať, ,,takže žiaci toto máte za domácu úlohu.  Taktiež sa bude konať výlet do tábora, o tom vám ale poviem neskôr." Učiteľa chcela pokračovať v rozhovore lenže zazvonilo čo znamenalo koniec hodiny a aj koniec školy na dnes.