Why me?

Je preč, navždy

Do riti! Doriti! Doriti! Čo mam robiť?
Rýchlo som premýšlala,preto že som nemala času na zbyt.
Už bol celkom u mňa s napokon ma pritlačil jemne o stenu.
"Prestan!"vykrútila som sa z jeho zovretia.
"Nechcem s tebou uz nic mať! Chápeš?"vyhŕkla som a utekala preč....k Denymu.Ani som sa neobzrela.
O pár minút:
Zadychčaná som dobehla k nemu.
Ignorovala som však jeho začudovaný pohľad a prešla rovno do obývačky. Všade bolo rozhádzané oblečenie.
"Čo sa tu stalo?"
"Odchádzam za kamarátom do Francúzka na pár dní. Avšak pozajtra"
"Prečo si mi to nepovedal skôr?"
"Myslel som ze pôjdeš so mnou"
Prekvapilo ma to,lebo som vôbec netušila že by chcel isť so mnou. Tešila som sa,ale len som prikývla.
Prespala som u neho,rozhodnutá že zajtra sa vrátim do môjho bytu a pobalím si veci.
------------------------------
Vošla som do bytu,kde som ešte včera kôli Sebovi bola vystrašená na smrť a zamkla dvere. Vnútri nikto. UF.
Prešla som do spálne a vytiahla pár vecí zo skrine,ktoré som následne vopchala do stredne veľkého červeného kufru.
Prešla som do kúpeľne a všimla som si malého papierika,nalepenéjo na zrkadle.

Stálo na ňom:
Milá Jess,
Miloval som ťa a aj milujem,avšak urobil som chybu,teda viac chýb. To je jedno,chcel som sa ti len ospravedlniť.
Už ma neuvidíš, totiž zajtra odlietam do San Francisca,kde sa pokúsim zabudnúť.
S nestarnúcou láskou Sebo.

V očiach som pocítila slzy,ale zároveň som bola aj rada. Do čerta! Môžem ja byť taká sebecká? Keby som mu dala druhú šancu,všetko by bolo inak,ale čo ak nie? Čo ak by ma zase podviedol. Nie. Urobila som správne rozhodnutie. Zotrela som si poslednú slzu a odhodlaná zabudnúť odišla aj s kuframi do Denyho auta.