V nemocnici nás sestrička poslala na izbu číslo 7. Aspoň v tomto mal Dominik šťastie. Keď sme tam prišli Dominik sedel bez pohybu nemohol krútiť hlavou lebo mam nakrčnik (neviem ako sa to vola ale snáď chápete) bol zakrytý perinou a cumel do stredu izby. Asi ma periferne videnie lebo nás na boku zpozoroval xd.
J:čau ty zmrde cos delal?
D:čuš ahoj Katrin.
K:ahoj hneď jak som počula že si v správach ma išlo poraziť
D:takže sem tam byl bože vsechno musej dokumentovat
K:netráp sa tým teraz hlavne že žiješ
J:a to sem se tak tešil protoze sem mnel zitra jit neco zaridit
D:vrdyt ti nikdo nebráni?
J:jo a mit na pamati ze v nemocnici mi leží kamoš kterej bude invalid
K:notak nebude invalid a ked ho pustia kľudne s nim pomôžem stačí zavolať
J:ježiš dik Katrin
K:není začo
D:tak Netěšil bych se, zítra mě pustí
K:tak o jakej?
D:10 ráno už budu moct odjet
J:lepší čas vybrat nemohli
K:nerob si hlavu Jakub prídem po neho
J:ježiš ses poklad musím už jet tak čau a ne že ji voprcas kdyz s ní budeš
D:nemužu slibit čau
J:čau
Jakub odišiel a ja som ešte ostala. Nemala som čo doma robiť a proste nič
K:vieš čo ide kubo zariadiť?
D:jo vim au
Vydal zo seba ked si chcel sadnúť do polo sedu
K:a čo to je?
D:to je tajni ale dovíš se to zitra když už budu i ja doma
K:dobre jak hovoríš
D:tak co jak ses dneska mnela?
K:zatiaľ dobre
Rozprávala som sa tam s nim až do kým nevyprsal termín návštev. Do večera som nič nerobila proste nudný deň. Vybrala som si nejaký fit na zajtra keď pôjdem po Dominika a zapla som si pesničky a začala si po dlhšej dobe kresliť.
-deň pred príchodom Dominika a pred "prekvapením"
