Je niečo ráno a ja som sa zobudila okolo 8. Dominik okolo mňa spi na posteli. Je sladký strašne jak Dominik. Najviac ma trápi že o neho vôbec zrejme nemá záujem. Predsa len je to jeho dieťa a mal nad tým rozmýšľať. Taktiež ma zaráža to keď sa na neho malý Dominik pýta. Vždy mu odpoviem že neviem či sa s ním stretne aj keď ma to boli no je to tak.
Fajn pozriem sa na mobil a tam mi prišla správa od používateľa yzomandias vám poslal správu. A tak som ju otvorila. V nej stalo "ahoj Katrin Promiň, že jsem stále otravný, ale nějak bych se s tebou rád znovu setkal. Vím, že asi nebudete chtít, ale mohla bys vzít dítě, které bych rád poznal, když ano, čekám na tebe v půl 10 Caffeterii ahoj mnej se"
Na to som hodila zobrazené a rozmýšľala či tam pôjdem. Nakoniec som sa rozhodla že tam pôjdem. Tak či tak sa s nimi raz budem musieť stretnúť. Tak vybrala som si čierne rifle a biele oversize tričko na to som hodila mikinu. Malého som tiež obliekla no a už som išla.
Je presne pol 10 a ja som pred Caffeterkou. Zpoza skla už vidím Jakuba. Ahh vôbec sa za tie roky nezmenil na to že mu pribudlo pár krátkych dredikov.
Fajn nadýchla som sa a otvorila dvere do caffeterie. Tam už ma Jakub spozoroval a vybral sa za mnou. Kde ma objal a pozdravil, na jeho tvári sa objavil úsmev. "proboha Katrin Vůbec jsem si nemyslel, že přijdeš, ty vole, jsou to my roky. Malej je velkej kolik ma už 2?" dohovoril Jakub a ja som začala. "takže je to doba čo sme sa nevideli a malý ma 4 Jakub 4. No tak jak to ide?" opýtala som sa ho. "normálne hudba hudba ale ted mne zajimas ty tak co jak to jde?" povedal Jakub aby som začala. "tak nič celú dobu som pre bývalá v sk na východe čiže tak nejak späť ale nemala som vôbec kontakt s nikým a tsk mi bolo dobre." povedala som. "jo aha takže tak nejak nasamotku" zasmial sa. "no hej a Dominik ten hádam nevie že mal priateľku a dieťa." povedala som tak trocha zúfalo. "nene prave ze naopak po asi 3 mesicich cos vodesla tak se spamatkval začal mluvit o tom jak mu je za tebou smutno a tak chápeš. Ted je na tom lip ale porad te ma v hlave kdyz porochadzime nekde okolo slunečnic tak začne mluvit o tobe jak je máš rada že by protoebe nejaký natrhal a tak takže by te chtel videt sto procentne" keď toto Jakub povedal zkamenela som úplne by ma nenapadlo žeby Dominik na mňa ešte myslel a hlavne na malého Dominika to už vôbec. "vieš neviem či by som sa s nim chcela stretnúť vieš." povedala som mu. "Tak jako verím v to že se setkate jednou jeste určite." povedal Jakub s úsmevom.
Nejak sme sa tam bavili o mne o ňom a tak okolo 12 sme sa vrátili.
