Cestou k Lenke som zavolala Jakubovi. Ten mi aj pogratuloval ale hneď začal jebat že dominik je kokot a že si to s nim vyrieši ale aj sa bojím nemusí to dopadnúť dobre. Celú cestu som Jakubovi revala do mobilu jak zmyslu zbavená. "uvidíš bude to dobry Dominik se musí spamatovat uvidíš neboj zitra za tebou skočím jo?" povedal mi Jakub lebo už musel končiť a ja tiež lebo som už bola pred lenkinym domom. "fajn ďakujem" povedala som mu úplne jednoducho. "vubec za nic kdyby neco volej i o 3 rano" keď to dopovedal zahrialo ma pri srdci jakuba mam veľmi rada je to super človek. "ďakujem strašne si to vážim neviem čo by som si bez teba počala" povedala som mu. "za malo mam te taky rad takže proto fajn budu muset jit z dominikem si to vybavim jo ahoj" povedal Jakub. "dobre ďakujem ahoj" takto sme náš hovor ukončili a ja som už stála v izbe u Lenky. "je to kokot fakt pomôžem ti až s dieťaťom ale musíš na neho už prestať myslieť" povedala mi Lenka pritom ako ma objimala. "ďakujem" povedala som nejako s plačom. "poď si ľahnúť a nemysli na to viem je to ťažké ale spolu to dáme neboj sa" povedala mi a utesovala ma Lenka.
Fajn nejako okolo 4 som zaspala.
