Je večer ja sedím v xxxxl fakt obriej mikine v obývačke a sledujem telku. Dominik mi volal že za pár minút bude doma. A ja panikarim lebo mu to chcem dneska oznámiť. Ako? To ešte sama neviem ale popritom volám s Lenkou aby mi pomohla a utešila ma aspoň trocha. "tak ja neviem čo keby..?" rozmýšľala Lenka čo spraviť. "už viem!" povedala. "tak čo hovor!" vystrelila som na ňu otázkami. "daj mu to do obliečky do periny chápeš nie?" povedala svoj nápad. "mýliš že to uciti?" povedala som jej neveriacky. "to je jedno ak to neuciti tak niečo vymyslime nazajtra. Ale teraz už chod o chvíľu príde." dopovedala lenka a mala pravdu nestihnem vymyslieť nič iné. "fajn tak idem a modli sa aby to vyšlo."povedala som jej keď som vstala z gauča." jasne len už chod držím palce "povedala a stislka ruky v päsť."dobre ahoj ďakujem" povedala a poďakovala som jej.
-fajn test som dala do obliečky a čakám na Dominika som nervózna chodím po byte a okusujem si nechty. Po chvíľke za počujem zvonček cez celý byt. A do rite! Je tu. Odišla som mu otvoriť. "ahoj" povedala som s jemným úsmevom aby som zakryla tu nervozitu vo mne. "no čau chybela si mi" povedala a to ma zahrialo pri srdci. "jej aj ty mne" povedala som mu.
"niesi hladný?" opýtala som sa ho keď smeroval do kúpeľne. "ne diky meli sme dovoz promiň" ospravedlnil sa ale ja som to vzala v pohode zvykla som si. "jj vpoho."povedala som
-smerom do izby
