My idol fell in love with me

11

„Aká?” Spýtala som sa. Doktor povedal: „Veľmi silno si narazila hlavu a je 98% šanca, že si nebude pamäť ľudí ktorých pozná len krátko. Je veľká pravdepodobnosť, že si bude pamätať tých ľudí ktorých pozná najmenej tri roky.”

Pozrela som sa na doktora a povedala mu: „Mňa pozná veľmi krátko takže mňa si pamätať určite nebude,” otočila som sa k Felixovi a spýtala sa ho, „ale čo ty Felix? Ako dlho sa už poznáte?”

Felix sa na mňa pozrel a povedal: „O mesiac to budú tri roky.”

Pozrela som sa späť na doktora a ten povedal: „To by si ťa mohla pamäť. Uvidíme.” „Spravíme ešte nejaké pooperačné vyšetrenia a môžete ju ísť pozrieť.” Povedala pani doktorka.

O takú pol hodinku vyšla doktorka z izby kde bola Eunjin a povedala: „Môžete ju ísť pozrieť. Za chvíľku by sa mala prebrať.”

Vošli sme do izby. Samozrejme Felix ako prvý. Hneď ako videl Eunjin ležať na posteli rozbehol sa k nej, sadol si na stoličku vedľa postele a chytil ju za ruku.
„Eunjin prosím preber sa láska. Ja nedokážem bez teba žiť. Môj život by nebol životom keby si v ňom nebola ty. Len ty ma dokážeš spraviť šťastným. Prosím.” Až sa mi nahrnuli slzy do očí keď to Felix začal hovoriť. Aké zlaté. Tae si ma za pás pritiahol k sebe a z boku ma objal. Objala som ho späť. Potichu sme sledovali scénu pred nami.

Zrazu sa Eunjin začala prebúdzať. Otvorila oči a rozhliadla sa po izbe.

„Eunjin.” Povedal s nádejou Felix. Eunjin sa na neho pozrela a chvíľu na neho pozerala. Potom povedala slabým hlasom: „F-felix.”

Felix ju rýchlo objal. Ona ho objala späť. Obaja začali plakať.

„Vieš ako som sa bál že ťa stratím.” Povedal Felix.
„Neboj som tu s tebou.” Odpovedala mu Eunjin. Potom sa jej oči zastavili na mne a na Taehyungovi. Začudovane sa spýtala Felixa: „Felix? Kto je to?” Ukázala našim smerom a ja som sa usmiala so slzami v očiach.

„To je moja sesternica Jenny a jej priateľ.” Vysvetlil jej Felix.

„Ahaaaa. Ahojte.” Povedala a usmiala sa.
„Ahoj.” Povedali sme s Taehyungom.
„Eunjin. Jenny ti vlastne zachránila život. Ona povedala lekárom čo ti je. Keby ti to nezistila ona a museli by to zisťovať lekári, bolo by po tebe. To vieš Jenny na konci tohto roka už bude pracovať tu v nemocnici ako pani doktorka.” Usmial sa na mňa a ja som sa usmiala na neho.

„Budeš pracovať tu, však?” Spýtal sa ma aby sa uistil. Ja som mu len prikývla: „Áno budem pracovať tu.”
„Wow Jenny. Ďakujem ti z celého srdca.” Ozvala sa Eunjin. Ja som sa na ňu usmiala a povedala: „Žiadny problém. Zachraňovať ľuďom životy je moja povinnosť. Preto som sa dala na zdravotnú školu.”
Usmiala sa na mňa a spýtala sa ma: „Budeme kamošky?” Ja som jej na to bez váhania s úsmevom povedala: „Jasné že budeme.” Prišla som k nej a objali sme sa.

V tom prišla do izby pani doktorka.
„Eunjin. Ako sa cítiš?” Spýtala sa jej.
„V pohode pani doktorka, len ma trochu bolí hlava.” Povedala pani doktorke Eunjin.

„To je bežné. Necháme si ťa tu možno ešte dva týždne na pozorovaní a potom ťa pustíme domov.” Povedala a odišla von z izby.

„Aj my už pôjdeme Jenn.” Povedal mi zo zadu Tae.
„Felix? Ideš? ” Spýtala som sa ho. On pokrútil hlavou a povedal: „Nie. Ja tu zostanem s Eunjin. Nemôžem ju tu nechať samú.” Pozrel sa na ňu a pobozkal ju. Ja som sa na nich usmiala a povedala: „Tak sa majte. Ahojte.” „Ahojte.” Povedali a ja som vzala Taeho ruku a odišli sme.

Vyšli sme von z nemocnice a nastúpili sme do auta. Zrazu mi Tae zakryl oči šatkou.

„Pssst neboj sa. Nechaj si to na očiach. Mám pre teba jedno prekvapenie.” Povedal a ja som len zostala ticho sedieť. Naštartoval auto a začal šoférovať. Nevedela som kam ideme.

Zrazu auto zastavilo. Tae vystúpil z auta a prešiel na moju stranu mi otvoriť dvere, lebo stále som mala šatku na očiach. Pomohol mi vystúpiť z auta. Chvíľu sme kráčali a potom sme zastavili. Postavil sa za mňa a konečne mi dal dole šatku.

Pozrela som sa pred seba a to čo som videla sa proste nedalo opísať slovami.