My idol fell in love with me

1

„Yoonmin pohni si!" Zakričala už piaty krát Sana z môjho auta na Yoonmin pretože jej to vždy trvá sto rokov. Ako vždy.

„Dievča švihni si lebo odchádzame bez teba!" Zakričala som tento krát ja.

„Ježiš už idem!" Ozvala sa Yoonmin.
Konečne vyšla z domu a nasadla si do auta po tom, čo si odložila veci do kufra môjho auta. Bola už jeseň a ja so Sanou sme boli milo prekvapené, čo si Yoonmin obliekla. Krátke nohavice a croptop?! So Sanou sme na ňu pozerali či si z nás robí srandu alebo to myslí vážne.

„Ja viem že som pekná ale už by sme mohli ísť nemyslíte dievčatá?" Povedala Yoonmin.

„Y-yoonmin prečo máš na sebe oblečené krátke nohavice a croptop? Veď nie je tak teplo prechladneš, vonku sú len 3 stupne!" Pokarhala ju Sana.

„Ugh nerieš teraz moje oblečenie mne je teplo." Povedala jej na to bez nálady Yoonmin. Ja som len mlčky sedela a počúvala ich hádku.

„Dúfam že si si aspoň zbalila niečo teplé?" Spýtala sa jej Sana, ako keby bola Yoonmin jej dcéra. Hej Sana je veľmi starostlivá, takže je ako taká naša mama v našej trojke.

„Chill zobrala som si, " s kľudom jej na to odpovedala Yoonmin, „dobre už chcem ísť. Jenn naštartuj to auto a poďme už." Povedala mi Yoonmin. Nastavila som navigáciu aby sme nezablúdili a odišli sme.

O dve hodiny sme prišli do Soulu.
„Aaah konečne sme tuuuu." Vydýchla som si, hneď ako som zaparkovala auto pred hotelom.

„Už sa neviem dočkať na zajtra!" Zakričala Sana od radosti a zároveň zobudila Yoonmin z jej spánku.
„Sana musíš kričať? Pokazila si mi môj krásny spánok." Povedala Yoonmin otravne, vyrušená zo svojho spánku a znovu si ľahla, že ide spať.
„Yoon vstávaj, už sme tu," ozvala som sa, „poďme musíme si ísť vybaliť veci do našich izieb a potom si pôjdeme prezrieť centrum Soulu."

„Čože to už sme tu?!" Spýtala sa prekvapene Yoonmin.

„Áno šípová Ruženka." Zachichotala sa Sana.
„No tak poďme na čo čakáme?" Povedala s radosťou Yoonmin.

„Na teba." Zasmiala sa Sana. Yoonmin len prekrútila očami spolu s úsmevom na tvári. Všetky tri sme sa zasmiali.

„No dobre poďme." Povedala som a vošli sme do hotela.

Hneď ako sme si odložili veci do našich izieb išli sme sa prejsť po centre Soulu. Bol to úžasný pocit. Išli sme do jedného parku kde bol stánok v ktorom predávali horúcu čokoládu.

„Hmmm dievčatá viete na čo myslím?" Spýtala som sa ich. Všetky tri sme sa na seba pozreli a potom sme spoločne zakričali:„Horúca čokoláda!"

Zasmiali sme sa. Rozbehli sme sa ku stánku a kúpili si horúcu čokoládu. Sadli sme si na lavičku a začali sme sa rozprávať o rôznych veciach, no v tom som zbadala známu postavu otočenú chrbtom k nám."Nie. To nemôže byť on." pomyslela som si. V tom sa otočil a ja som si nebola celkom istá či to je on pretože mal na sebe masku. "Jenny prestaň si predstavovať veci to nie je on. V žiadnom prípade! Čo by tu robil?"

Zase som si pre seba pomyslela. Pozerala som sa neho a on na mňa. Zrazu začal kráčať ku mne. Už som chcela vstať a povedať babám aby sme išli preč no v tom si dal dole masku.

„J-jenny?" Počula som známy hlas ako povedal moje meno. Pozrela som sa na neho a bol to on...