Komplikovaný vzťah dáva Laure zabrať. Keď sa podozrenia z nevery ukážu ako pravdivé, jej dlhoročné spolužitie s Filipom je zrazu v troskách a všetky romantické predstavy miznú vo vlnách klamstiev. Nablízku je však jeho najlepší kamarát Adam, v ktoro...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Maťa mi zavolala zavčas ráno. Adam ešte spal, no ja som sa túžila potichu vypariť, preto som sa prezliekla do svojich suchých šiat, vzala si veci a na vreckovku mu rúžom napísala jednoduché ďakujem. Nechala som ju na stole, chytila jediný taxík v našom zapadákove a odviezla sa ním domov. Pred domom ma zastihol Matin hovor. Čo však bolo horšie, hneď po prekročení prahu vchodových dverí ma zastihol aj Filip.
„Volala Maťa. Vraj objednala nejakú chatu pri Jazere a dnes na obed nás tam všetkých čaká. Máme ostať do pondelka, keďže bude sviatok. Dostali sme to doslova príkazom," stroho som mu oznámila novinky a s napätím očakávala, čo múdre zo seba ten pako vypotí.
„A pôjdeme?" Prekvapil ma svojou reakciou.
„Neviem ako ty, ale ja určite pôjdem. S Maťou som nebola snáď dva týždne a rada ju konečne uvidím," prestrčila som sa popri ňom dovnútra a vyzula si stále nie úplne suché tenisky. Mysľou mi preblysli príjemné chvíle strávené v Adamovej spoločnosti. Kútiky mi podvihlo v nepatrnom úsmeve.
„V tom prípade idem aj ja. A bolo by fajn, keby sme sa dokázali pred ostatnými tváriť, že je všetko v poriadku. Nechcem budiť zbytočný rozruch. Navyše, sama si si to ešte nenechala vysvetliť," hľadel na mňa s výčitkami v očiach, akoby som v tomto príbehu JA bola tou zlou.
„Sľúbiť ti viem maximálne toľko, že nebudem pred ostatnými nič riešiť. Nemôžeš však odo mňa chcieť, aby som s tebou ďalej hrala hru na dokonalý pár. Nie po tom, čo sa stalo včera," jasne som mu dala najavo ako to celé vnímam. Už sa viac nenechám manipulovať. Celé mesiace nám to nefunguje, no on sa pred kamošmi v partii vždy snažil vyzerať ukážkovo, preto by nikto nebol povedal, že medzi nami niečo nie je v poriadku. Rovnako ako Adam. Viac už však nevládzem. Nebudem mu trpieť všetky tie jeho úlety a naďalej sa pretvarovať, že o ničom neviem. Nie som Ježiš, aby som odpúšťala aj nemožné.
Na výlet nás viezol Nathan na svojom starom Mercedese. Vedela som, že jeho auto už má čo-to za sebou, no že bude rozbité viac ako Stalingrad, to som fakt nečakala.
Na chatu pri Jazere sa dalo dostať jedine po poľnej ceste. Tomu úbohému zvyšku auta na každom kopčeku divne praskali tlmiče (ak tam vôbec nejaké boli) a výfuk vydával zvuky hodné otcovej pokazenej traktorovej kosačky. Navyše, Nath na tom jazdil ako na Formule a keď sme konečne zaparkovali pred chatou, môj žalúdok dúfal, že zo seba nevypudí aj vianočnú kapustnicu.
„Čaute, partička!" Vítala nás s otvorenou náručou športovo oblečená Maťa v spoločnosti Dana, ktorý sa ticho chichotal pri pohľade na posádku Mercedesu silno potláčajúcu dáviace reflexy po šialenej jazde cez pole.
„A-ahoj, moja," vytlačila som zo seba nakoniec namiesto tej kapustnice nesúvislú odpoveď. Akoby nestačilo, že sme práve zažili cestu, na ktorú zaručene žiaden z nás nezabudne, vonku bolo tak teplo, že ak dnes pôjdeme aj k vode, namiesto opaľovacieho krému použijem rovno grilovacie korenie. Šialená kombinácia. Nehovoriac o tom, že Filip s Adamom už počas jazdy v rozbombardovanom aute bez klimatizácie stihli vypiť každý po dve pivá. Na ich mieste by som bola dávno na šrot.
