Komplikovaný vzťah dáva Laure zabrať. Keď sa podozrenia z nevery ukážu ako pravdivé, jej dlhoročné spolužitie s Filipom je zrazu v troskách a všetky romantické predstavy miznú vo vlnách klamstiev. Nablízku je však jeho najlepší kamarát Adam, v ktoro...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Z tašky som vytiahla ich dve spoločné fotografie. Na jednej spolu ležali na gauči v nejakej chate a tá druhá ukazovala iba ich tváre – pekne vedľa seba. Obyčajné selfíčko. Viac ich vraj mama k dispozícii nemá. Starý mobil, kde všetky spoločné fotky mala, sa jej neskôr pokazil a viac než tieto dve, sa jej zachrániť nepodarilo, preto si ich ihneď dala vyvolať a odložila na bezpečné miesto. Dodnes ma poučuje o tom, aké je dôležité pretaviť si všetky krásne okamihy aj do papierovej podoby. Len vďaka nej mám plné albumy fotiek. Z detstva, dospievania aj s ňou a so starkým.
Ruky sa mi triasli, no fotografie som úspešne vložila do jeho dlaní. Spočiatku na mňa pozrel s prekvapením v očiach. Tie ale neskôr poznačili slzy. Takúto mieru dojatia som rozhodne nečakala. Vonkoncom nie od chlapa.
„Ste si tak veľmi podobné," skonštatoval pokojným hlasom. „Len oči... Tie máš iné než ona," vyslovil pomaly, akoby hľadal vhodné slová. Intuícia mi navrávala, že si možno sám začína skladať kúsky puzzle dohromady. Nemienila som ho v tejto chvíli prerušovať. Napätá som si radšej malým dúškom odpila zo svojho horúceho čokoládového nápoja a tíško očakávala, čo mi k fotkám ešte povie.
„Už keď som ťa videl mávať pri mojom príchode, hneď som si bol istý, že si jej dcéra. Si jej mladšou kópiou," zhlboka sa nadýchol. „Tvoja mama bola vždy nádherná. Nezabudnuteľná," chrbtom ukazováka si zľahka zotrel slzu črtajúcu sa pod okom. Ešte chvíľu a rozplačem sa aj ja. Možno aspoň tomu arogantnému čašníkovi konečne dôjde, že sme sem neprišli randiť a že nie som iba nenažraná zlatokopka bažiaca po zabezpečenom, dobre vyzerajúcom mužovi, ktorý mi môže byť – a aj je – otcom.
„Na tejto fotke sme boli v našom obľúbenom podniku. Často sme tam chodievali s celou partiou," otočil ku mne jeden zo záberov.
„Hurhaj?" Nedalo mi nezapojiť sa. Musela som sa presvedčiť, či sú detaily z maminej knihy naozaj založené na pravdivých skutočnostiach. Zaujímalo ma, koľko z nej disponuje reálnym základom a čo je iba vymyslené.
„Áno. P-presne tak sme ho volali," pozrel na mňa s dávkou údivu, no viac sa nepýtal. „To miesto bolo pre nás ako Pandorina skrinka. Čo sa tam stalo, často tam aj ostalo," zasnívane sa zadíval na fotku. „Boli to krásne časy. Bohužiaľ, partia nerozlučných kamarátov sa časom predsa potrhala na kúsky a dnes mi z nich ostal len jeden jediný – najvernejší."
„Nathan?" Skúsila som hádať.
„Presne ten. Dodnes sa pravidelne stretávame. Je to človek, ktorý vie o mne všetko a viem, že sa mu môžem vždy zdôveriť, keď ma niečo trápi. A platí to, samozrejme, obojstranne," vyzdvihol svoje priateľstvo s Nathanom. Ďalší bod z knihy, ktorému mama nehodlala ani len zmeniť meno. Možno je načase začať sa pýtať.
„A čo ten mamin ex, kvôli ktorému sa váš vzťah rozpadol?"
„S Filipom sme sa odvtedy jeden druhému vyhýbali," začal ďalšiu tému a ja som si mohla vo svojom virtuálnom zozname v hlave odškrtnúť ďalší bod zhodujúci sa s maminou knihou. Ex frajer Filip. „...odsťahoval som sa sem, do Bratislavy a ostal tu natrvalo. Po všetkom, čo sa stalo, som chcel začať odznova."
