Komplikovaný vzťah dáva Laure zabrať. Keď sa podozrenia z nevery ukážu ako pravdivé, jej dlhoročné spolužitie s Filipom je zrazu v troskách a všetky romantické predstavy miznú vo vlnách klamstiev. Nablízku je však jeho najlepší kamarát Adam, v ktoro...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Posledné štyri týždne mi dali zabrať. Prepracovala som sa na hlavnú redaktorku online magazínu o bývaní, pre ktorý som dlhý čas robila články. Práca sa na mňa zo všetkých strán valila a postupne ma zasýpala ako lavína, no ja, odhodlaná všetky svoje povinnosti zvládnuť, som sa tomu odmietla podriadiť a tvrdo si išla za svojím. Cieľavedomosť som očividne zdedila po otcovi. Možno aj napriek svojej tvrdej povahe som sa dostala tam, kde som dnes. Keď som s touto prácou začínala, ani vo sne by mi nebolo napadlo, že raz budem ostatným redaktorom šéfovať.
Všetko je ako má byť a všetko sa deje pre niečo. Mne práve dochádzanie do kancelárie v susednom meste a množstvo povinností poskytlo dokonalú príležitosť na odtrhnutie sa od krutosti reality, ktorá ma pred mesiacom zrazila na kolená.
Popravde, dodnes sa z toho všetkého akosi nedokážem vymotať. Hlavne po zdravotnej stránke. Ten šok ma poznačil natoľko, až mi odvtedy býva naozaj ťažko od žalúdka a trápia ma závraty – a to najmä pri stresových situáciách. Riešiť také nepodstatné hlúposti však pre mňa momentálne nie je prioritou. Robím, čo ma baví a bývalá vedúca oddelenia (ktorá je dnes už riaditeľkou spoločnosti) ma vopred varovala, že prvý mesiac bude náročný. Bola som nútená vo všetkom si nájsť svoj systém, potrápiť sa s novými tabuľkami, redakčným plánom aj rozdelením práce.
Keď sa ale nad všetkým zamyslím, dnes je už podstatne jednoduchšie fungovať v pozícii vedúcej, než tomu bolo pred mesiacom. Asi mala naozaj pravdu a prvý, oťukávací mesiac, by som mala mať úspešne za sebou a teraz to už bude iba ľahšie.
Za oný mesiac sa toho stihlo zmeniť naozaj veľa. S osamostatnením som už viac neotáľala a rozhodla sa odísť do podnájmu v meste, kde sídlila naša firma. Spočiatku som každé ráno dochádzala autom, no tá premávka nebola vážne nič pre mňa a moje slabé šoférske schopnosti. Navyše ma otec podporil v myšlienke odsťahovať sa preč z miesta, s ktorým som už okrem neho nechcela mať nič spoločné. Dnes je to tretí deň, čo si kraľujem vo svojom milom dvojizbáku na siedmom poschodí. Mám skvostný výhľad na mesto (hlavne v noci je naozaj dych berúci), blízko do práce, obchodného centra aj na námestie a hlavne – konečne sa cítim skutočne dospelo.
Včera som oslávila tridsiatku a keďže som sa rozhodla iba pre skromné posedenie s otcom, Maťa mi odhodlane nariadila na dnešok posedenie číslo dva – s ňou.
V piatky v kancli končím už o jednej, preto mi dnešok doprial dostatočne veľa času na povynášanie všetkých zvyšných krabíc zo sťahovania a upratanie neporiadku, na ktorý mi už kvôli práci neostala žiadna energia. Prichystala som aj obložené chlebíčky, nejaké čipsy a tyčinky a tiež zvyšok torty zo včera. Otec dal susede upiecť malú ovocnú tortu, na ktorú dal napísať 3x10. Schuti som sa na tom zabavila, no vedel, prečo to robí. Viackrát som sa mu zmienila, že je pre mňa zvláštne byť zrazu tridsiatničkou, pretože keď som bola tínedžerka, takých ľudí som považovala za starých.
