Komplikovaný vzťah dáva Laure zabrať. Keď sa podozrenia z nevery ukážu ako pravdivé, jej dlhoročné spolužitie s Filipom je zrazu v troskách a všetky romantické predstavy miznú vo vlnách klamstiev. Nablízku je však jeho najlepší kamarát Adam, v ktoro...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adam
„Mama, prosím, môžeš mi konečne vysvetliť ten včerajšok? Odkedy sme prišli od Laury, správaš sa nanajvýš zvláštne," skonštatoval som, sledujúc mamu a všetky neobvyklé činnosti, ktorým sa od rána venovala.
Keď som si nedávno sám pre seba nedával, či by nemohla namiesto sledovania každého môjho kroku radšej háčkovať, naozaj som si nemyslel, že by sa z tých úvah mohla tak skoro stať skutočnosť. „Háčkovanie? To naozaj? V priebehu jedinej noci sa z teba stala zatrpknutá slovenská dôchodkyňa so záľubou v ručných prácach? Prečo nič nerozprávaš? O čo tu, dofrasa, ide?!"
Matkino ticho iba podporovalo beztak dusnú atmosféru. Vnútro mi zmietali klbká pochybností, ktoré sa na istý čas usídlili v mojej popletenej hlave a ja som prestával veriť, že je všetko v úplnom poriadku. Dosť na tom, že bol dávno naruby môj osobný život, teraz zašibalo aj mojej mame. Oduto sedela na gauči, založená storočnými klbkami farebných nití a bavlniek a venovala sa háčkovaniu, ktoré tak milovala starká – jej mama. Tuším som ju v tejto polohe ešte nikdy predtým nevidel. O to viac ma fascinovala koncentrovanosť, akú nezvyčajnej práci venovala.
„Nechaj tak, Adamko. Potrebujem len chvíľku pre seba. Choď niekam von alebo čo," prehlásila pohodovým tónom.
To vážne?! V priebehu niekoľkých hodín sa celý svet otočil naruby či čo?! Moja mama háčkuje a sama ma posiela von? Uniklo mi niečo? Trafil nás v noci meteorit alebo našu planétu navštívili mimozemšťania?
„Fakt ma vyháňaš preč? Prečo mi radšej nevysvetlíš, o čo tu ide?"
„Adam, prosím..." Po dlhých mesiacoch ma po prvý raz nazvala krstným menom, namiesto jeho zdrobneniny.
Ihneď som precitol a uvedomil si, že situácia je asi naozaj vážna. Zavolal som Nathanovi a oznámil mu, že sa o pol hodinu stretneme v Hurhaji. Nenamietal. Aj keď nás v rámci spoločných chlapských posedení pri pive a biliarde za ostatné týždne niekoľkokrát odmietol s tým, že je príliš vyčerpaný z práce, dnes jeho ochota dosahovala neobvykle vysokú úroveň. Istým spôsobom som si to vážil. Možno Nath vytušil, že sa potrebujem vykecať a Filip po našej poslednej konfrontácii asi nebude tým správnym parťákom pre vyliatie všetkých svojich emócií.
„Na zdravie," predniesol stručný prípitok, narýchlo sa prehrabol večne strapatými mini dredmi a pohodlne usalašil za stolom malého boxu v zadnej časti podniku.
„Dúfam, že tu dnes nie je majiteľ," utrel som si z pier kúsok pivnej peny a obzrel sa okolo seba. Po včerajšej šarvátke s Filipom som sa cítil trochu zahanbene.
„Neboj, kámo. Včera spomínal, že dnes má rodinné povinnosti, takže sa tu pravdepodobne neukáže," odpovedal Nath, ktorý sa s majiteľom poznal osobne, s istotou. „Skôr bude naštvaný na Filipa, ako na teba. Včera sa ten somár pochytil ešte aj s ním. Keby ho Dano včas neodstrčil, tak mu jednu vrazí. Človeče, bol poriadne rozbehnutý, blázon jeden."
