Is That Love?

1.

Všetci už malí zbalené kufre a nakladali ich do auta. Bol som ako vždy posledný a preto na mňa museli čakať. Rýchlo som podal Chanovi môj kufor a sadol do auta. Sedel som vedľa Minha. Do auta nasadol aj Chan a pred tým než šofér naštartoval sa spýtal „Máte všetko?" všetci zborovo odpovedali áno a potom konečne naštartoval a vyrazili sme.

Pýtate sa kam? Do destinácie nášho zajtrajšieho koncertu. Na úplne druhý koniec Kóree. Za nami išli dve autá od JYP aby nás kontrolovali, keby sa dačo náhodou stalo.

Dve hodiny cesti sa zdali ako večnosť. Aj keď som mal sluchátka a spal som skoro hodinu, bolo to otre mňa dlho. V polovici cesty sme sa zastavili najesť sa poprípade ísť na WC na pumpe. Šofér zastavil na parkovisku kúsok od pumpy a ja som s radosťou odopnul pás a vystúpil - skoro vypadol - z auta. Po mne vystúpili aj ostatní a sadli si na najbližšiu lavičku. Ja som spravil to isté, ale keďže na tej prvej lavici už nebolo miesto, sadol som si o jednu vedľa. Pozeral som sa ako autá chodia rýchlo po diaľnici. Ani som si neuvedomil, že si ku mne niekto prisadol, až kým neprehovoril. „Prečo si nesadneš za nami?" trhlo mnou a v momente som sa otočil na človeka čo si sadol ku mne. Po chvíli, keď som sa spamätal som mu povedal „Nie je tam miesto, ale to je v poriadku mne to nevadí." snažil som sa byť milý, aj keď to tak asi nevyzeralo, pretože som bol celkom smutný, že tam nie som s nimi. Tieto myšlienky som hneď zahodil za hlavu, pretože ja som s nimi celý život a pár minút bez nich hádam vydržím.

„Ale mne to vadí." povedal mi Felix po chvíli ticha. Pozrel som sa na neho pohľadom že 'fakt je to v pohode' a usmial sa na neho. On mi úsmev opätoval a ruku si prehodil cez moje plecia. „Nechceš niečo jesť?... Alebo niečo na pitie?..." opýtal som sa Felixa. Pokrútil hlavou na znak nie, no na to som sa zmračil. „Od rána si nič nejedol... Je ti dobre?" pozrel sa na mňa s jeho čokoládovo-hnedými očami. „N-nie som hladný." usmial sa ale videl som, že tento úsmev nebol pravý.

Nasadli sme znovu do auta a tento raz som sedel vedľa Felixa. Pustil som si znovu sluchátka a pozeral sa von oknom. Keďže som spal predtým, teraz už sa mi nechcelo. Chalani sa o niečom bavili ale ja som ich vôbec nevnímal. Pozrel som sa na Felixa vedľa mňa a všimol som si, že sa snažil nezaspať ale nešlo mu to.

Po pár minútach mal už Felix hlavu položenú na mojom ramene a asi spal. „Hyunjin!" niekto na mňa zavolal a tak som si vytiahol z uší sluchátka a naklonil sa trochu do predu aby som videl na dotyčného. No neuvedomil som si, že Felix mal hlavu položenú na mne a v momente čo som sa pohol mu padla ale hneď ju zdvihol. „Oh, prepáč." povedal som mu a jemne sa dotkol jeho ruky.

Keď mi Jisung dopovedal čo chcel. Znovu som sa oprel o sedačku a čakal kým si Felix položí hlavu. Ale ro sa nestalo. „Mozeš si znovu položiť hlavu." povedal som mu pozerajúc sa na jeho ospalé oči. „To je v pohode, ďakujem..." otočil sa na mňa a usmial sa. Po chvíli si zívol a vyzeral, že každou chvíľou znovu zaspí.

Netrvalo dlho a Felixovi padla hlava od únavy ale v momente ju zdvihol a otvoril oči. Nedalo mi to a rukou som opatrne položil jeho hlavu na moje rameno. Felix ju ale zdvihol a pozrel sa takým pohľadom na mňa akoby sa pýtal 'možem?', usmial som sa na neho a on si hlavu položil späť.