Is That Love?

3.

~Hyunjinov pohľad~

Okolo pol deviatej som zaspal. Ani som nevedel ako, pretože som pozeral do mobilu. Cítil som ako mi niekto berie mobil z ruky. Na to som sa zobudil ale oči som neotváral a ani sa nehýbal, vlastne som predstieral, že spím. Kedže nikto iný - asi - v izbe nebol vedel zom, že to je Felix. Načiahol sa cezomňa a položil môj mobil na nočný stolík. Potom si ľahol späť otočený smerom ku mne. Vedel som, že sa na mňa pozerá, cítil som keho zrak namojej tvári. Potom som znova zaspal.

Bežal som k útesu, kde stáli moji rodičia. Pod útesom bolo more, ktoré silno narážalo o skaly pod ním. Moji rodičia sa otočili ku mne a ja som sa zastavil. Boli úplne na kraji a keby spravili krok dozdu, padnú... Pozeral dom sa raz jednému raz druhému do očí a prosil nech sa nehýbu. Pomaly som sa približoval k nim, až som bol pár krokov od nich. Napočítal som v mysli do troch a rozbehol sa k nmi aby som ich stiahol k sebe. Ale neskoro. Padali do vody...

„Nie!” rýchlo som sa posadil a začal sa obzerať okolo seba. Keď som si uvedomil, že to bol len sen tvár som si vložil do dlaní a nohy skrčil k telu. Zacítil som niekoho ruku na mojm ramene. „Hyunjin? Si v poriadku?” pozrel som sa na Felixa so slzami v očiach. Bol som smutný, prečo sa mi toto snívalo. „Hyunjin? Čo sa deje? Snívalo sa ti niečo?” prikývol som a rýchlo som ho objal aby nevidel moje slzy.

~Felixov pohľad~
Hyunjin sa mi vrhol okolo krku a silno ma objal. Zaujímalo ma, čo sa mu snívalo, keď mal slzy v očiach. Hladkal som ho po chrbáte a keď sa ukludnil odtisol sa. „Čo sa ti snívalo?” sklonil hlavu a prehodil si paplón cez nohy v tureckom sede. Otočil som sa k nemu a sadil si tak isto ako on. „Že... že moji rodičia... padli z útesu a ja som ich nestihol chytiť...” tentoraz si už pár sĺz našlo cestu von a skotúľali sa mu po líčkach. Zobral som mobil do ruky a pozrel sa koľko je hodín. Bolo pol druhej ráno a mi vstavame asi o šiestej. Položil som mobil späť na nočný stolík. „Mali by sme ísť spať.” pozrel som sa na Hyunjina, ktorý už si utrel slzy. Prikývol hlavou a späť si ľahol. Ja som spravil to isté no dal som sa bližšie k nemu. Keď asi zistil, čo tým chcem naznačiť otočil sa mi chrbátom a tiež sa lrisunul bližšie. Objal som ho zo zadu a hlavu som si jemne oprel o jeho chrbát.

Po ani nie pár minútach zaspal, ale ja nie. Rozmýšľal som nad tým prečo sa mu to snívalo. Vedel som, že to bol nepríjemný pohľad, keď vidíte svojich rodičov padať z útesu rovno pred vašimi očami. Trochu ma striaslo, zamrzol som, či ho náhodou nezobudím, ale našťastie sa nestalo.

Ďalšie ráno mi zazvonil budík. Zobudil som sa a zistil, že som sa tú celú noc ani nepohol, no zato Hyunjin bol otočený smerom ku mne. Pomrvil sa a pomaly otvoril oči. Pozeral som sa na neho ako na svätý obrázok, pretože sme mali tváre dosť blízko. Otvoril oči a pozrel sa na mňa, hneď sa usmial ale úsmev mu hneď opadol. Zase zosmutnel, pretože si - očividne - spomenul na ten sen.

~Hyunjinov pohľad~
Postavil som sa z postele ako mŕtvola. Zobral si fľašu s vodou a napil sa. Otočil som sa späť na Felixa, ktorý stále ležal v posteli a naťahoval sa. Natiahol ruky nad seba až tak, že sa mu vyhrnulo tričko a bolo mi vidno jeho tehličky. WOOOOOOOOW?! Pre boha Hyunjin čo je s tebou?! Neodtrhol som od neho oči a tuším som skoro slintať začal. Kurva Hyunjin čo robíš?! Fakt si nikdy nevidel tehličky?! V duchu som sa prefackal a spamätal sa no to sa už na mňa Felix začudovane pozeral. Asi si myslel, že mi hrabe, šak mne aj hrabe. „Čo tak pozeráš?” spýtal sa a jemne sa zasmial. No a čo mu povieš teraz?! Och Felix ja som pozeral na tvoje úžasné tehličky ako teploš.. Počkať! Čo ak som.. NIEEE NIE, to nepripadá do úvahy. „Nič, prepáč.” odpovedal som po chvíli rozprávania sa so samým sebou.

++++++++++++++++

Ma to začalo baviť a mám celkom nápady takže ak ma čokoľvek napadne zapíšem to a ako sa poznám vždy to nejako natiahnem takže časti budú vychádzať možno často (nesľubujem).. <3