4.

275 14 0
                                    

~Hyunjinov pohľad~

Odchádzali sme z domu smerom k miestu koncertu asi o siedmej. Všetci znovu nasadli do auta a šofér naštartoval. Nejako sa mi podarilo usadiť vedľa Felixovi čo som rád. Pozeral som sa von oknom a rukou si podopieral hlavu. Cesta nebola dlhá a tak sme tam za pol hodinu prišli.

Vystúpili sme z auta z druhej strany štadióna aby nás podaktorí STAYs nevideli a presunuli sa dnu. Stále som sa držal pri Felixovi, pretože s ním som nemyslel na ten sen. Vnutri nás usadili ku stolíkom kde nám maskérky hneď začali robiť make-up.

~Felixov pohľad~

Jedným okom som stále pozeral na Hyunjina či je v poriadku, zdalo sa, že áno. Maskérka sa jemne štetcom dotýkala jeho tváre a mal som nejaký čudný pocit. Felix ty žiarliš?! Nieee... „Felix? Felix?!" z myšlienok ma vyrušil niekoho hlas. „Hm?" pozrel som sa za hlasom. „Už to máš hotové." „Oh, ďakujem." uklonil som sa a postavil sa zo stoličky. Pozrel som sa smerom ke sedel Hyunjin, no ten už tam nebol. Mal som namierené sa ísť prezliecť. Zobral som si veci a išiel do inej miestnosti, no cestou som počul niekoho 'nadávať'. Zastavil som pri dverách a trochu načúval. „Kur-. Ach..." zaklopal som na dvere a z druhej strany sa ozval hlas. „Prezliekam sa!" hneď som vedel, že to je Hyunjin tak som mu odpovedal. „Hyunjin to som ja Felix, všetko okay?" chvíľu bol ticho no potom som počul odomykanie dverí. V okamihu ma stiahol dnu a zavrel znovu dvere. Zostal som zaskočený jeho rýchlymi pohybmi. Spamätal som sa a spýtal sa ho „Potrebuješ pomôcť?" sklonil hlavu a po chvíli povedal. „Aj hej, kôli mojej boľavej ruke mi nejde vyzliecť tričko, keď sa snažím ho potiahnuť strašne ma zabolí..." „Oh, okay. Ukáž pomôžem ti." prišiel som bližšie k nemu a chytil mu len trička, opatrne som mu ho vytiahol hore a napokon cez hlavu. No keď som hlavu posunul nižšie vyedy mi došlo, že ja som ho vyzliekol. Pozeral som sa na jeho telo no potom sa mi zazdalo, že sa červenám. Podal som mu tričko položil ho a zobral druhé, ktoré si má obliecť. To si už obliekol ale bol som tam stále s ním. „Ďakujem Lix." usmial sa na mňa a ja som mu samozrejme úsmev opätoval „Kedykoľvek.". „Ja už som hotový môžeš sa tu prezliecť ak chceš." odišiel ku dverám a odmokol ich. „Okay." vyšiel z miestnosti a ja som sa začal prezliekať. Dal som si dole tričko no vtom niekto vošiel dnu. „Felix zabudol som si tu trič-." Hyunjin vošiel dnu a keď zavrel dvere a otočil sa, uvidel ma bez trička. Zostal stáť na mieste ako prikovaný a začal sa trochu červenať. „Nevieš klopať?" „Uhm.. prepáč len som si zabidol tričko." pozrel sa na stoličku, kde bolo prevesené jeho tričko. Zobral som ho a prišiel k nemu a podal mu ho. Pozeral som sa mu do očí ale on pohľadom uhýbal. Bol to môj zámer ho rozrušiť. „Ďakujem..." zobral si tričko a pomaly sa otočil a odišiel.

Is That Love?Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang