Is That Love?

2.

Po ďalšej hodine cesty sme konečne prišli do cieľa. Prenajatý dvojposchodový dom so záhradou. Vyzeral pekne. Felix sa prebral, keď auto zastavilo a zívol si. Jemne som sa nad ním usmial a vystúpil som. Prišiel som ku kufru auta a tam mi Changbin podal môj kufor. Zobral som si ho ešte aj s malým batohom a išiel dovnútra. Keďže som mal jednu ruku baľavú, držal som to všetko v jednej. Vnútri sme si sadli všetci na gauč a pracovníci nám rozdelili izby. „Takže, Changbin a Bang Chan, Minho a Jisung, Jeongin a Seungmin a Felix s Hyunjinom.

Išiel som hore po schodoch aj s mojimi vecami a trochu som sa šuchtal, pretože to bolo ťažké. Felix zbehol z hora ku mne a zobral mi to. Zostal som stáť chvíľu na mieste a potom som vyšiel konečne na poschodie. Nakukol som do prvej izby a tam boli Jeongin a Seungmin, tak som išiel ďalej. Chcel som nakuknúť do ďalšej izby ale niečo mi hovorilo, že mám ísť do úplne poslednej. Vošiel som dnu a Felix tam ležal roztiahnutý na posteli. Keď ma uvidel rozbehol sa ku mne a začal skákať ako malé dieťa „My sme spolu na izbe!" silno ma objal. Objatie som mu opätoval a položil som si hlavu na jeho rameno. Potom sa odtiahol a veselo odkráčal ku kufru a začal sa vybaľovať. A ja taktiež.

Po asi desiatich hodinách sme sa vybalili a unavení ľahko na posteľ, no vtom k nám do izby vošiel Jisung a zavolal nás na neskorší obed. Znudene sme sa postavili a išli dole. Sadli sme si za stôl a na stôl nám nachystali jedlo. Mali sme na výber z rôznych jedál: kimchi, ramen a aj nejaké grilované mäso.

Pri stole som sedel vedľa Bang Chana a Jeongina ale Felix sedel hneď predo mnou. Načo rozmýšľam kde sedí Felix?! Tieto myšlienky mi prešli mysľou ale hneď som sa na ne vykašľal a pokračoval v jedení.

Pri jedení sme sa rozprávali o zajtrajšom koncerte, ževraj sa vypredali všetky lístky do troch dní. Skoro mi oči vypadli, keď som to počul. Odniesli sme riad a pomohli ho umyť a spratať. Potom sa všetci vybrali do svojich izieb. Keďže bolo už skoro sedem hodín - čo neviem ako rýchlo ubehlo - išiel sa už prezliecť do pyžama. Nepôjdem ešte spať ale nemám čo robiť. Išiel som do kúpeľne kde som sa prezliekol do čiernych teplákových kraťasov a nejakého sivého trička. Oblečenie z dňa som si uložil do skrine a ľahol konečne do postele. Felix tam už ležal a tiež bol na mobile. Mali sme manželskú posteľ a na každej strane malý nočný stolík. Z neho sm si vytiahol nabíjačku na mobil, poobzeral som sa po izbe aby som našiel zástrčku, ktorá bohužiaľ vedľa postele nebola. Musel som si sadnúť na zem aby som mohol byť na mobile popri tom čo sa mi nabíja. Oprel som sa o stenu a pozeral sociálne siete.

Po pol hodine mi zostala zima ale nechcelo sa mi vstávať lebo konečne som sa pohodlne usadil. Zostal som sedieť a myslel si, že o chvíľu mi bude teplejšie ale nebolo. Pozrel som sa na baterku v mobile a bola už skoro plná, tak som si išiel ľahnúť do postele. Zakryl som sa paplónom až po krk. Pozrel som sa na Felixa a zdalo sa mi, že zaspal ale nebol som si istý, pretože mi bol otočený chrbtom.

~Felixov pohľad~
Otočil som sa a videl Hyunjina zakutraného pod paplónom až po krk. „Je ti zima?" odvrátil zrak od mobilu a pozrel sa na mňa „Trochu." neváhal som ani sekundu a zvalil som sa na neho až sme skoro spadli na zem. „Tak ja ťa zahrejem." pozrel som sa mu do očí a usmial som sa. Usmial sa tiež a hravo prekrútil očami. Objal som ho a hlavu si položil na jeho hruď.